Ži a nechaj žiť (Hendrik Groen)

Niektorí z vás už určite autora Hendrika Groena poznajú. Jeho Tajné denníky sú veľmi dobre hodnotené a z každej strany som počula len samú chválu. K denníkom som sa žiaľ ešte nedostala, ale mám ich v čítačke. Keď však v Lindeni vyšla ďalšia kniha s názvom Ži a nechaj žiť, neváhala som.

Arthur Opholf je čerstvý päťdesiatnik. So svojim životom však nie je príliš nadšený. Namiesto dobrodružného cestovania, po akom vždy sníval, trčí každý deň v zápche smerom do práce. Manželstvo bez detí už tiež akosi upadá. Aby toho nebolo málo, jedného dňa Arthura prepustia pre nadbytočnosť. Arthur to neberie tragicky. Pre neho je to príležitosť. S obrovským odstupným, ktoré si vybojoval, sa rozhodne začať nový život.

Včera som sa zúčastnil na kremácii susedovho otca. Do deväťdesiatky mu chýbal presne jeden týždeň. Bol to veľmi škrobený pohreb. Šiel som kvôli susedovi, nie kvôli zosnulému, toho som vôbec nepoznal. Niekoľkokrát som ho zazrel sedieť v záhrade pod slnečníkom, v rukách roztrasených pánom Parkinsonom držal knihu. Obdivoval som, že vôbec dokáže čítať tie tancujúce písmenka, no neskôr som sa dopočul, že tú istú knihu čítal už roky. (str.18)

Musím sa priznať, že túto knihu som začala čítať s veľkými očakávaniami. Obzvlášť pre odporúčania Denníkov. Čakala som výbuchy smiechu. Mala som pripravené štítky na označovanie všetkého vtipného. ALE… Ale bola to moja chyba, že som šla na knihu s vysokými nárokmi. Štítok som použila iba jeden a salvy smiechu sa nekonali. Neznemená to však, že kniha bola zlá. To teda nie.

Kniha bola veľmi dobrá. Samotný príbeh bol bizarný a šialený a ako celok skutočne vtipný. Nehovoriac o závere. Ten bol fenomenálny. Tam som si povedala, že knihu sa mi oplatilo prečítať do konca. Stránky sa otáčali jedna radosť. Obzvlášť krátke kapitoly tomu výrazne pomáhali.

Ži a nechaj žiť nikoho neurazí. Je to kniha vhodná pre ženy aj pre mužov. Príjemná oddychovka, pri ktorej sa občas pousmejete. Obzvlášť nad bizarnosťou príbehu. Ja sa určite pustím aj do Tajných denníkov Hendrika Groena, aby som vedela, či sú naozaj také vtipné, ako z každej strany počúvam.