My pôjdeme inokedy (Denisa Fulmeková)

Denisa Fulmeková je slovenská autorka, ktorá ma na konte už devätnásť kníh. A hoci som predošlé knihy registrovala, mojou prvou prečítanou od nej je My pôjdeme inokedy. Určite nebude posledná.

Naďa sa po smrti otca musí postarať o mamu, ktorej začne psychiatrická diagnóza komplikovať život. Pre Naďu je nesmierne ťažké robiť rozhodnutia, ktoré ovplyvňujú život jej matky, ale snaží sa všetko prekonať. A to aj vtedy, keď ju hryzie svedomie a prenasledujú pochybnosti.

V poslednom čase pribúda stále viac kníh, ktoré sa zaoberajú témou starnutia. A hoci to nie je téma, ktorá sa číta ľahko, je to určite potrebné. Nikto sa nevie pripraviť, ako budú jeho rodičia či blízki starnúť. Aké potreby budú mať. Ako sa zmení nielen ich fyzická, ale aj duševná stránka. A práve takéto knihy nám tieto otázky priblížia. Ukážu nám, ako ich zvládnuť alebo nám iba pripomenú, že v tom nie sme sami.

Príbeh ma okamžite zaujal. Knihu som prečítala na dvakrát. Aj to len preto, že som ju prvýkrát odkladala kvôli hlbokej noci. Je síce útla, ale skrýva v sebe naozaj veľa. Množstvo ťažkých tém, opísaných citlivo, autenticky. Príbeh nám rozpráva Naďa. Dcéra, ktorá sa musí vysporiadať nielen so stratou otca, ale aj s recidívou matkinej bipolárnej poruchy. K tomu sa postupne nabaľuje čoraz viac problémov. Naďa sa musí rozhodnúť, či všetko zvládne sama alebo bude musieť vyhľadať pre matku pomoc.

Ja som práve tu našla najdôležitejšie posolstvo pre čitateľa. Vedieť odhadnúť svoje možnosti, kedy sa už o svojich blízkych nevieme postarať sami. A kedy je pre nich lepšie vyhľadať vhodné sanatórium či iné podobné zariadenie. Naďa vo veľkej miere bojuje s pochybnosťami a výčitkami. Vždy keď opúšťala mamu sa cítila skľúčene. Vedela však, že jej schopnosti by neboli pre matku dostačujúce. Postupne si uvedomila, že sa s mamou zbližujú a aj matka si uvedomila obetu zo strany svojej dcéry.

My pôjdeme inokedy je citlivo napísaná novela o starnutí, našich rozhodnutiach a aj pochybnostiach. Autorka úžasne vykresľuje nedokonalý vzťah matky a dcéry, ukazuje, ako sa dospelé deti vyrovnávajú so starnutím svojich rodičov. Mne sa príbeh veľmi páčil pre jeho reálnosť, nadčasovosť a jemnosť, ako bol čitateľovi podaný.

Úryvok z knihy si môžete prečítať na stránke vydavateľstva Slovart:
https://www.slovart.sk/knihy-v-slovencine-a-cestine/beletria/my-pojdeme-inokedy.html?page_id=257375