Posledné pomaznanie (Alica Cárska)

V roku 2023 som čítala debut slovenskej autorky Alice Cárskej s názvom Na kolenách. Veľmi sa mi páčil. Prešli dva roky a autorka prichádza s ďalšou knihou. Tá má príznačný názov Posledné pomaznanie.

Alica toho v živote zažila dosť. Jediné, v čo dúfa, je, že nájde spriaznenú dušu. Niekoho, kto ju pochopí. Niekoho, kto jej dá pocit výnimočnosti. Ľudia z jej okolia ju súdia, ale nikto sa nepozrie sa seba a na svoje prehrešky. Alica preto tápa a hľadá útechu v náručiach mužov. Ale stačí to?

Častokrát sa ma známi pýtajú, či si pamätám všetky knihy, ktoré som prečítala. Niektoré si prečítam, páčia sa mi, ale po krátkom čase si na ne už nespomeniem. Potom sú tu knihy, pri ktorých zabudnem presný obsah príbehu, ale pamätám si emóciu, ktorú vo mne zanechali. Na tie nezabúdam. Jednou z nich aj kniha Na kolenách. Preto som neváhala ani pri ďalšej autorkinej tvorbe.

Začítala som sa rýchlo. Hoci som na prvýkrát neskoro večer chcela do knihy iba nahliadnuť, skončila som v tretine a nechcela som prestať. Knihu som napokon prečítala za dva večery. Keď som nečítala, premýšľala som o príbehu. Autorka sa v knihe hrá so slovíčkami, ktoré v sebe skrývajú množstvo tajomstiev. Odhaliť ich majú len tí, pre ktorých sú určené.

Žena je ticho, keď to bolí. Vtedy som mala pred sebou životov ešte veľa, dnes mám pred sebou svoj posledný.

Alica je výrazná ženská postava. Svojím správaním môže pohoršovať. Ja som v nej však v mnohých momentoch videla seba. Aj preto ma čítanie miestami bolelo. Autorka však prináša aj trochu drsného humoru, ktorý tieto momenty vyváži.

Kniha pôsobí ako akási spoveď. Autorka zo seba dáva svoje pocity, hriechy, vyznania. Odhaľuje sa nám intímnejšie ako svojim milencom. Dostávame sa do Alicinej hlavy a núti nás premýšľať. O nej, o nás, o našich životoch a vzťahoch. Alica je postava, ktorá hľadá pochopenie. Chce byť videná a milovaná. Ukazuje stereotypné nastavenie ľudí v malých mestách. Generáciu rodičov, ktorí neprejavujú emócie, nepovzbudia a jediné ich obavy sú, čo si pomyslia iní. Bez ohľadu na to, či je ich dieťa šťastné alebo nie.

Ako dieťa som bola presvedčená, že som niekto prezlečený za nikoho, teraz viem, že som nikto prezlečený za niekoho.

Alica začína mať zdravotné problémy, s ktorými bojuje. Mňa to všetko bolelo spolu s ňou. Vníma svoje ochorenie ako trest a ja som ju chcela objať a povedať jej, že nie je sama. Najviac vypovedaného bolo podľa mňa na prázdnych stránkach, ktoré prišli v čase depresie. Prázdno v duši, prázdno na stránkach knihy. Nič silnejšie som ešte „nečítala“. Hlavné postava sa v tomto príbehu aj vyrovnáva so svojou stratenou láskou. Jej bolesť je pri čítaní doslova hmatateľná.

Michal ma naučil, že hoci je láska podstatné meno, je to nepodstatné slovo.

Posledné pomaznanie je intímna spoveď ženy, ktorá hľadá pochopenie. Jej rozprávanie je bez príkras, vulgárne, priame, chaotické a naliehavé. Autorkin spôsob podania príbehu je jedinečný. Milujem jej slovné hračky. Alica je obrazom ženy, ktorá sa obetovala pre deti aj napriek frustrujúcemu vzťahu. Je to žena, ktorá na vás pôsobí ako pôvabná, ale vo svojom vnútri bojujúca s pocitmi zlyhania, opovrhovania a neistoty. Alica mi je  ako postava nesmierne blízka. Som rada, že autorka píše a verím, že bude písať aj naďalej, lebo ju chcem čítať. Či už to bude ďalšia časť príbehu s Alicou alebo nie, už teraz sa teším. (Ďakujem, že píšeš).

Úryvok z knihy si môžete prečítať na stránke vydavateľstva. Nájdete tam aj audioukážku.

https://www.slovart.sk/knihy-v-slovencine-a-cestine/beletria/posledne-pomaznanie.html?page_id=292057

Titul: Posledné pomaznanie

Autor: Alica Cárska

Počet strán: 208

Rok vydania: 2025

Vydavateľstvo: Slovart

Foto: Dominika