Kým sa stihnem rozlúčiť (Tošikazu Kawaguči)

Vydavateľstvo Lindeni prináša ďalšiu knihu zo série Funiculi Funicula japonského autora Tošikazu Kawaguči. Štvrtá kniha v poradí má názov Kým sa stihnem rozlúčiť. Kto sa tentoraz vydá cestovať v čase v podivnej kaviarni?

Po predošlej časti odohrávajúcej sa na ostrove Hokkaidó sa opäť vraciame do tokijskej kaviarne Funiculi Funicula, ktorá bola dejstvom prvých dvoch častí. V nej môžu návštevníci cestovať v čase. Môžu sa stretnúť s osobou z budúcnosti či z minulosti. Cestovanie v čase má však niekoľko podmienok. Jednou z nich je, že sa musia vrátiť, kým im vychladne káva. Ďalším pravidlom je, že osoba, s ktorou sa chcú stretnúť, musela navštíviť kaviareň.

Posledným pravidlom, ktoré mnohých odradí, je, že prítomnosť sa nijako nezmení. Načo teda cestovať v čase, keď nemôžem zabrániť zlému rozhodnutiu alebo smrti svojho blízkeho? Nad týmto sa zamýšľali aj návštevníci. Nakoniec sa však rozhodli cestovať. Čitateľov teda čakajú štyri príbehy – štyri návraty do minulosti.

Život má množstvo križovatiek. Všetky výčitky pramenia z toho, že sa nám v istej chvíli stane niečo, čo sme vôbec nepredpokladali, že by sa mohlo stať. Keď naše činy prinesú nečakané následky, ako si môžeme nič nevyčítať? Koniec koncov, dostaneme vari niekedy ďalšiu šancu?

str. 60

Prvým bol muž, ktorý sa venoval svojej práci, ale popri tom zanedbával svoju rodinu. Dá sa to napraviť jednou návštevou minulosti? Zrejme nie, ale čitateľa to prinúti rozmýšľať, či sa aj on nespráva podobne sebecky ako tento muž. Odchádzať od rodiny na služobné cesty a vracať sa len sporadicky bez väčšieho záujmu môže deti veľmi ovplyvniť. Stáva sa z vás cudzinec, ktorý nepozná deti, partnera ani dynamiku rodiny. A čo ak si tento fakt uvedomíte až príliš neskoro?

Najdojímavejší príbeh bol o manželoch, ktorí boli bezdetní. Len veľmi ťažko sa vyrovnávajú so stratou svojho štvornohého miláčika. Mne sa tento príbeh veľmi páčil, lebo dokazoval, ako veľmi nás môže zasiahnuť strata domáceho miláčika. Stratíme obrovskú lásku a oddanosť. Neviem si predstaviť, že by pri mne nesedela pri čítaní vonku moja retríverka. Preto som tento príbeh vnímala veľmi osobne.

V treťom príbehu vystupuje žena, ktorá veľmi neskoro zistila, že prišla o toho pravého muža. Táto postava mi bola zo začiatku trochu nesympatická, pretože stále čakala, že jej do života vstúpi niekto lepší. Lenže čo ak ten pravý už nechce čakať? Čo ak si to, že je ten pravý, uvedomíme príliš neskoro? Aj tento príbeh nás núti premýšľať o vzťahoch a pominuteľnosti.

Posledný príbeh je o dcére, ktorá sa k svojmu otcovi nesprávala najlepšie a keď zomrel pri zemetrasení, tak si veľa veci vyčítala. Dúfala, že mu zabráni odísť a uchráni ho pred skazou, ale prítomnosť sa nezmení. Cesta do minulosti jej ale môže pomôcť vyrovnať sa so svojou stratou o čosi ľahšie.

Séria kníh o zvláštnej kaviarni, v ktorej sa dá cestovať v čase, nie je úplne pre každého. Sú to knihy, ktoré si buď obľúbite alebo nie. Ja ich mám rada a vždy sa na čítanie teším. Musím však mať správnu náladu. Baví ma sledovať osudy ľudí, ktorých niečo trápi a sú ochotní urobiť čokoľvek, aby sa s trápením vyrovnali. Aj cestovať v čase. Ostatná časť s názvom Kým sa stihnem rozlúčiť bol dojímavá a krásna. Cítim v nej akúsi naliehavosť rozlúčiť sa s niekým aj v prípade, že prítomnosť nezmeníme. Prečítala som ju za jeden deň a som si istá, že sa k jej príbehom ešte vrátim. U mňa sa zaradí medzi tohtoročné srdcovky.

Ukážku z knihy nájdete na stránke vydavateľstva:
https://www.albatrosmedia.sk/tituly/27497189/kym-sa-stihnem-rozlucit/

Titul: Kým sa stihnem rozlúčiť

Originálny názov: Sayonara Mo Ienai Uchi Ni

Autor: Toshikazu Kawaguchi

Preklad: Viliam Nádaskay

Počet strán: 144

Rok vydania: 2026

Vydavateľstvo: Lindeni

Foto: Dominika