Do rúk sa mi dostala kniha z vydavateľstva Elist Nesmieš povedať s veľmi silným príbehom a témou, ktorá momentálne hýbe svetom.
Na začiatok by som mala napísať, že knihu som prečítala za 1 deň. A to je čo povedať, keďže mám doma polročné dieťa. Už táto skutočnosť svedčí o tom, aká chytľavá kniha je.
Kniha je výpoveď ženy, ktorá si spomína na krivdy a neprávosti z jej detstva a mladosti.
Kniha ma okamžite vtiahla do deja a nedalo sa od nej odtrhnúť.
Nie raz som mala slzy v očiach. Vravela som si, že niečo také sa predsa nemôže stať. Vnímala som to aj ako matka a aj ako dcéra.
Príbeh je o dievčati, ktoré už ako bábätko jeho matka nechcela a výchova zostala na pleciach jej starkej. Ani tá však nevedela, koľko trápenia sa v dievčatku ukrývalo. Alebo to nechcela vidieť?
Téma obťažovania a zneužívania je stále veľké tabu. Naozaj niekto môže zneužiť svoje vlastné dieťa? A koľko si toho musí jedno dievčatko prežiť, aby sa konečne niečo zmenilo?
Nechcem písať obsah knihy, pretože túto knihu si musíte prečítať. Musíte sa zžiť s malou Lenkou, ktorej osud nadelil toľko trápenia, že niekto toľko nezažije za 3 životy.
“Zvieratká ma neodstrkovali, nevysmievali sa mi, počúvali ma.”
Pre mňa je toto jedna z najlepších a zároveň najsmutnejších kníh, aké som kedy čítala. Nájdete v nej aj pár ilustrácií a básní, čo jej dodalo ešte vyššiu úroveň.
“Opäť to bol život, môj život, o smerovaní ktorého som sa nemohla rozhodnúť sama.”
Knihu odporúčam všetkými desiatimi, ale iba čitateľovi, ktorý ju psychicky zvládne. Aj keď podľa mňa by si mal takúto knihu prečítať každý, aby sa o tejto téme viac vedelo a aby sa obete zneužívania (fyzického, psychického aj sexuálneho) nemuseli hanbiť. A hlavne, aby sa akémukoľvek zneužívaniu zabránilo.
Knihu si môžete kúpiť na stránke vydavateľstva Elist:
https://elist.sk/obchod/nesmies-povedat/
Titul: Nesmieš povedať
Originálny názov: Nesmieš povedať
Autor: Zdenka Wenzlová Švábeková
Počet strán: 264
Rok vydania: 2018
Vydavateľstvo: Elist
Za každý komentár vopred ďakujem.
Vaša Drominička
Prečítala som knihu a neviem to stale pochopiť, ze sa nieco take diela len o dom vedľa od nas, chcelo sa mi plakať a kričať, pre co?????
Páči sa miPáči sa mi
Tiež som sa snažila nehovoriť si, že to nie je možné a že sa to nestalo, hoci viem, že je to skutočný príbeh. Vo mne to zanechalo veľa emócií. 😥
Páči sa miPáči sa mi
*oprava “nahovoriť si”
Páči sa miPáči sa mi