Na konci samoty (Benedict Wells)

Na knihu s názvom Na konci samoty som čítala rôzne názory a tak mi nedalo a chcela som si ju prečítať sama.

Na konci samoty

Kniha sa mi čítala ľahko. A aj napriek hlbokým myšlienkam bola písaná s ľahkosťou.

V poslednom čase mám akési “šťastie” na smutné knihy. Táto nebola výnimkou. Príbeh rozpráva Jules, ktorý v mladom veku prišiel o rodičov. On a jeho súrodenci sa s touto stratou vyrovnali každý po svojom.

Podstatnú časť príbehu tvorí aj láska. Aké trápenie nám spôsobí to, že niekomu nepovieme, čo cítime.

Od narodenia sme na Titanicu. Nedá sa na tom nič zmeniť. Môžeme si iba vybrať, či budeme vrieskajúc v panike pobiehať dokola, alebo budeme ako hudobníci, ktorí udatne a dôstojne hrajú ďalej aj napriek tomu, že sa loď potápa.

Kniha je veľmi melancholická. Ale takým príjemným spôsobom. Ťažko sa mi opisuje pocit, ktorý mám po prečítaní. Priznám sa, že som pri nej aj plakala. V niektorých momentoch mi pripomínala knihu Stratené svetlo.

Vďaka tomuto príbehu si začnete viac užívať chvíle so svojími najbližšími a možno si aj užívať život trochu iným spôsobom ako doteraz.

Knihu odporúčam na oddychové čítanie, ktoré vás však prinúti aj premýšľať a zamyslieť sa.

Titul: Na konci samoty

Originálny názov: Vom Ende der Einsamkeit

Autor: Benedict Wells

Počet strán: 312

Rok vydania: 2017

Vydavateľstvo: Plus

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s