Moje recenzie sa snažím písať ako bežný čitateľ. Nikdy som sa netajila tým, že som literatúru neštudovala. Keď píšem o knihe, vždy len na základe svojich laických postrehov a pocitov. Na druhej strane by som klamala, ak by som napísala, že som ani nikdy nehľadala niečo, čo by mi pri recenziách mohlo pomôcť. A potom prišla na trh kniha z vydavateľstva Tatran Čítaj literatúru ako profesor od Thomas. C. Fostera, ktorá ma podtitul Dynamická a zábavná príručka o čítaní medzi riadkami.
Ako najlepšie opísať túto knihu? Tááákže. Predstavte si, že sedíte vo veľkej aule na University of Mitchigan-Flint. Tá je plná študentov a prednášku vedie profesor anglického jazyka Thomas C. Foster. Presne takto som sa cítila počas čítania knihy. Ako na prednáške. Dokonca si viem živo predstaviť otázky študentov, ktoré patrili ku knihe. Kto chce, môže sa tváriť, že po prečítaní knihy by mal za sebou jeden semester na univerzite. Ale pozor, na konci čaká aj skúška. Ale poďme na to postupne.
Kniha je rozdelená na tri hlavné časti, a to úvod, medzihra a dohra. Popri tom sa autor zaoberá symbolmi, ktoré počas čítania môžeme v literatúre vidieť.
Spomienka. Symbol. Vzorec. Tieto tri veci profesionálneho čitateľa odlišujú od zvyšku sveta. (str.27)
Hneď na úvod sa dozviete, že každá cesta je vlastne výprava, ktorá obsahuje nasledovné body
- Hrdina
- Cieľ
- Dôvod výpravy
- Výzvy a skúšky
- Skutočný dôvod výpravy a to je sebapoznanie
Zdá sa vám to povedomé? Ja som si tieto body prirovnala k poslednej knihe, ktorú som predtým čítala a úplne korešpondovali. A to je len maličký kúsok z toho, čo sa v knihe dozviete. Začnete hľadať symboly všade. Autor vás prevedie rôznymi témami, napríklad ako je to s upírmi a symbolom vyciciavania alebo prečo sa autori vedome či nevedome inšpirujú rozprávkami, Bibliou či gréckymi bohmi.
Úplne originálne dielo neexistuje. (str.53)
Medzi starým a novým textom na istej úrovni vždy prebieha dialóg. (str.59)
V knihe sa tak isto dozviete aj prečo nie je dobré byť v blízkosti hlavnej postavy. Áno, hlavnú postavu málokedy autor zabije, ale pokiaľ je to blízka osoba, tak je to možné. Veď predsa treba trochu zamotať príbeh.
Celkom zaujímavou témou je aj politika v knihách. Tam musím súhlasiť s tvrdením profesora, že politika môže byť časopriestorovo obmedzená, ale naopak aj môže opísať realitu svojej doby. Treba sa iba sústrediť a ľahko zistíme, či nám to pri čítaní niečo napovie.
V príbehoch chceme nájsť niečo neznáme, ale zároveň aj niečo známe. (str. 87)
Okrem politiky sa do kníh dostávajú aj symboly náboženstva. Zistíte aj ako to je so symbolom lietania ktoré môže znamenať slobodu, ale aj uväznenie. Či symbolom vody, ktoré môže znamenať znovuzrodenie. Autor spomína aj to, akú úlohu má v románoch geografia či ročné obdobie. Alebo ako je to so sexom či chorobami. Veľmi zaujímavé je aj to, ako si autor vyberá chorobu pre svoje postavy.
Zvyčajne navrhujem nečítať text vlastnými očami. Tým chcem povedať, že netreba čítať zo svojej pevnej pozície v roku 20xx. Namiesto toho by bolo dobre skúsiť nájsť si takú čitateľskú perspektívu, ktorá nám umožní vcítiť sa do historického obdobia príbehu, čiže text nečítať v našom vlastnom sociálnom, historickom, kultúrnom a osobnom kontexte. (str. 252)
Keď si prečítate toto všetko a budete mať plnú hlavu poznatkov, tak vás dorazí posledná kapitola, ktorá tvrdí, že všetko môže byť inak a autor môže písať aj ironicky. A koniec koncov, vy ste ten, kto príbeh číta a je iba na vás ako si daný príbeh vyložíte. Ja osobne sa vždy držím tvrdenia: No two person ever read the same book (Dvaja ľudia nikdy nečítajú rovnakú knihu). Takže vám môže niekto povedať čo v knihe videl, ale finálne rozhodnutie je aj tak na vašom vnímaní.
Majte vlastný názor a stojte si za ním. (str.313)
Keď som vám vyššie písala, že sa máte pripraviť aj na skúšku, tak som neblafovala. Na konci knihy nájde aj prípadovú štúdiu v podobe poviedky Záhradná slávnosť (Katharine Mansfieldová). Po prečítaní poviedky dostanete od profesora otázky. Plus zopár postrehov od laikov aj študentov. Týmto aspoň zistíte, či vám kniha v niečom otvorila oči alebo vnímate príbehy tak ako predtým.
Samozrejme, na konci knihy je aj kompletné vypísanie diel, ktoré sú v knihe spomenuté a aj odporúčané knihy na čítanie. Jednoducho celá prednáška.
Kniha bola skutočne zaujímavá a určite mi pomohla vnímať literatúru trochu iným spôsobom ako doteraz. Ale osobne si myslím, že netreba hľadať symboly za každú cenu. Aspoň pokiaľ ste čitateľ – laik, tak ako ja. Spracovanie knihy je skvelé. Je vtipné a dynamické, tak ako to aj sľubuje obálka. Čo mne prekážalo bolo, že väčšinu citovaných kníh som nepoznala, keďže kniha je zameraná na anglickú literatúru. Na druhú stranu, môžu to byť tipy na ďalšie čítanie. Knihu jednoznačne odporúčam študentom literatúry či autorom. Jednoducho každému, koho čítanie baví a chce ísť viac do hĺbky. Ja som popri čítaní zaplnila štyri stránky poznámkami, takže môžem úprimne povedať, že kniha mi dala veľa zaujímavých poznatkov.
A ešte jedna drobnosť, ktorá ma veľmi potešila. Vydavateľstvo Tatran použil na obálku stranu z knihy slovenského autora Som Paula. Všimol si to niekto predtým?
Za knihu ďakujem skvelému vydavateľstvu Tatran. Viac o kniha sa dozviete na stránke:
http://www.slovtatran.sk/knihy/literatura-a-umenie/citaj-literaturu-ako-profesor
Titul: Čítaj literatúru ako profesor
Originálny názov: How to read literature like a profesor – lively and entertaining guide to read between the lines
Autor: Thomas C. Foster
Počet strán: 344
Rok vydania: 2018
Vydavateľstvo: Tatran
Foto: Drominička
0 comments on “Čítaj literatúru ako profesor (Thomas C. Foster)”