Renin denník 1939 – 1942 (Reňa Spiegel)

Mnohí z vás už viete, že knihy s témou druhej svetovej vojny čítam často. Preto som si celkom prirodzene vybrala aj knihu s názvom Renin denník 1939 – 1942, ktorý si písala Reňa Spiegel. Ide o skutočný príbeh, ktorý sa odohráva v Poľsku. Čakala som niečo podobné ako Denník Anny Frankovej.

Reňa má pätnásť rokov a veľké sny stať sa poetkou. Jej sny prekazí fakt, že žije v Poľsku, píše sa rok 1939 a je židovského pôvodu. Je odlúčená od svojej matky aj otca. Ujali sa jej starí rodičia. Reňa si v roku 1939 začala písať denník. Práve z neho sa dozvedáme o jej smútku, ale aj o prvej láske.

Na úvod píše niekoľko viet Renina sestra Arianka. V krátkosti rozpráva svoj príbeh, svoj pohľad na osud vlastnej sestry. Text je veľmi jednoduchý a ľahko pochopiteľný. Dovolím si tvrdiť, že Ariana v čase rozprávania príbehu už mala asi dosť veľa rokov a spomínať na ťažké chvíle určite nebolo príjemné.

Samotný denník je rozdelený podľa dátumov, niekedy sú pripísané k dátumom aj dni v týždni. Podľa poznámky na konci knihy nebol špeciálne upravovaný a spôsob vyjadrovania hlavnej hrdinky je autentický. Štýl, akým je denník písaný, zodpovedá Reninmu veku a dobe, v ktorej sa všetko odohráva. Chvíľu mi trvalo, kým som sa začítala. Okrem denníkových záznamov Reňa písala aj básne, ktoré sú jeho súčasťou. Preto je nutné mať na čítanie dostatočné sústredenie a správnu náladu. Vďaka tejto poetickej stránke knihy sa dostávate ešte viac pod kožu mladej hrdinky.

Mamino objatie

jediné posledné

zostane so mnou počas všetkých dní

počas sĺz, zármutkov

počas ťažkých chvíľ

bude pre mňa

ako záblesk slnka

Ak by ste čakali, že v denníku je písané prevažne o vojne, tak ste na omyle. Tak ako som bola spočiatku aj ja. Čaro denníka je práve v tom, že nazriete do duše dievčaťa, ktoré síce žije počas vojny, ale väčšinu času sa snaží prežiť akoby ani nebola. Mne najviac vojnu pripomínalo jej odlúčenie od matky. Vo svojom denníku jej nesmierne chýba a neustále sa na ňu obracia. Okrem toho v denníku dominuje jej láska k chlapcovi menom Zygmunt.

Reňa opisuje svoje pocity k nemu. Raz je to neochvejná láska, inokedy zlosť. Občas som sa v jej pocitoch strácala. Niektoré texty boli pre mňa zmätočné. Občas spomínala množstvo iných ľudí (kamarátov a spolužiakov) a vtedy som strácala niť. Pri ďalšom dni som už však bola v obraze. V knihe oceňujem fotografie nielen Reni a jej blízkych, ale aj autentické zábery z denníka.

Musím sa priznať, že nie som cieľová skupina tejto knihy. Hoci ide o knihu z obdobia druhej svetovej vojny, osobne by som ju odporúčala skôr mladším dievčatám. Knihu však treba čítať s rešpektom a pochopením, z akej doby texty sú. Vojna síce ovplyvňuje celý Renin život, ale najviac prežíva lásku a smútok. Záver knihy ma nesmierne dojal a pociťovala som veľký smútok. Lebo aj napriek tomu, že mi Reňa niekedy vytvárala svojou naivitou vrásky, tak som si ju obľúbila a jej osud mi nebol ľahostajný.