V edícii Prekliati reportéri vydavateľstva Absynt vyšla rozsahom obsiahla a témou veľká kniha s názvom Vylúčení. Poľský autor Artur Domosławski, reportér, novinár a teatrológ spolupracujúci s poľským týždenníkom Politika v nej opisuje osudy tých najposlednejších z posledných.
V súčasnosti, v čase novodobého sťahovania národov vysoko aktuálna téma, ktorá sa snaží nielen popísať, ale aj pochopiť príčiny vylúčenia niektorých jedincov a skupín zo šťastnejšej, bohatšej, väčšinovej spoločnosti.
„Tri štvrtiny sveta sú beznádejne chudobné a raz si po to naše bohatstvo prídu.“
Autor prechádza z jednej krajiny do druhej, z jednej strany sveta na druhú stranu. Popisuje svoje zážitky z ciest po Latinskej Amerike, po Afrike, Blízkom východe i juhovýchodnej Ázii. Všade tam narazil na významné skupiny vylúčených zo spoločnosti. A práve o tých je táto kniha.
„Moju pozornosť takmer vždy pútali ľudia stratení, týraní a vydedení, nie nevyhnutnej materiálne. Ľudia bez hlasu a bez zastúpenia, bezmocní. Ľudia, ktorí sa zriedkavo stávajú hrdinami denných správ, no raz za čas nimi sú.“
Ako sa žije v chudobných faveliach Brazílie, v územiach okupovaných Izeraelom či v utečeneckých táboroch v juhovýchodnej Ázii? Čo trápi ľudí v Mexiku, Nikarague či v Hondurase? Aký je osud Rohingov v Mjanmarsku a prečo sú zatváraní do get? Prečo vyspelý svet dovolí takéto ľudské tragédie, ktoré postihujú celé národy, celé spoločenstvá?
„Vylúčení zalomcovali bránami našej pevnosti. Zatúžili vojsť do nášho raja.“
Autor začína sledovaním osudov tých, ktorí nebudú nikomu chýbať. Mladých mužov, ktorí záhadne miznú v Kolumbii. Ako by sa po nich zľahla zem. Jedného dňa jednoducho zmiznú a nikto ich viac neuvidí (živých). Stávajú sa obeťami bojov armády a rebelov, prípadne sa stanú obeťami novodobých otrokárov. Zamysleli ste sa už niekedy pri poobednom espresse, či ho nepijete vďaka otrockej práci chudobného Kolumbijčana, ktorý bol unesený od svojej rodiny, aby od rána do večera bez nádeje na návrat pracoval len pre zisky svojho „pána“ a pre pohodlie bohatého sveta?
Následne prechádza do brazílskych favel, plných násilia, drog a smutných osudov najchudobnejších z chudobných. Ako sa žije obyvateľom týchto slumov v kontraste s bohatstvom nádherných pláží, hotelov a s prepychom karnevalu? Autor sleduje osudy ich obyvateľov počas niekoľkých rokov. Drogy, gangy a skorumpovaná polícia. Nebezpečná kombinácia, prinášajúca bezútešnosť do osudov obyvateľov najchudobnejších štvrti. Tým viac, že jej obeťami sú už malé deti.
„V kolegoch zabitých policajtov sa rodí túžba po pomste. Do favely vkročí oddiel smrti, plieni domy, znásilňuje ženy, masakruje nevinných ľudí…“
A zatiaľ sa bohatý človek venuje temnej turistike. Navštevuje miesta spojené s tragédiami, ako sú Pripiať, Fukušima či vietnamské My Lai. Čím extrémnejšie, tým lepšie.
„Píšem o tom všetkom, pretože ma už roky trápia otázky, či sa práca reportéra, ktorý opisuje svet chudoby, konfliktov a vojny, v etickom zmysle niečím zásadným líši od takejto temnej turistiky.“
Ako sa chudobní ľudia stávajú otrokmi? Ako sa dajú naverbovať a aké je východisko z ich situácie? Je vôbec nejaké?
Artur Domosławski sa venuje aj ďalšej vylúčenej skupine, ktorou sú beduíni na palestínskom území. Zo všetkých strán obkľúčení židovskými osadníkmi, ktorí im znemožňujú pokojne žiť na vlastnej pôde. Keď nemajú kde chovať svoje ovce, kozy a ťavy, strácajú jediný zdroj vlastnej obživy. Čo sa preháňa v hlave niekomu, komu práve buldozér búra dom?
„Žili sme v mieri za Turkov, Britov, Jordáncov. Iba Izrael nás chce odtiaľto vyhnať.“
Autor v knihe nevynecháva ani fenomén násilia medzi samotnými vylúčenými, vrátane lynčovania. Šokujúce je, že samozvaní sudcovi a kati sú z rovnakých sociálnych pomerov ako ich obete.
Plynule potom prechádza k ďalšej vylúčenej skupine, ktorými sú Kikujovia v africkej Keni. Tí doplatili na koloniálnu politiku Veľkej Británie. V dobytčích vagónoch boli presúvaní do táborov, kde ich strážili bieli osadníci aj okupantom lojálni krajania. Aká paralela s inou, oveľa známejšou tragédiou z dejín dvadsiateho storočia. Etnické vojny sú v Keni na dennom poriadku dodnes. Chudobní bojujú proti chudobným, víťazov niet. Nachvíľu je to jedna etnická skupina, po skorumpovaných voľbách zas iná. Bludný kruh, zmena v nedohľadne. Pre zúfalých ľudí sa vynára zdanlivé riešenie.
„Bieda spolu s marginalizáciou chudobných regiónov, najmä na pobreží, vytvárajú ako vždy vhodnú pôdu pre extrémistické idey a metódy boja.“
Z Afriky sa presunieme nachvíľu späť do Kolumbie a vzápätí do horúceho Južného Sudánu. Ďalšia Bohom zabudnutá krajina plná etnického násilia a nenávisti. Sever a juh, juh a sever, dobrí a zlí, zlí a dobrí. Nová občianska vojna predo dvermi a ľudia nemajú kam ujsť. Zo Sudánu trochu na sever, cez Egypt do Sýrie a odtiaľ pred naše brány. Pri téme vylúčených asi ani nie je možné vyhnúť sa gréckemu ostrovu Kos, kde končia (a odkiaľ ďalej pokračujú) mnohí, ktorých môžeme označiť ako vylúčených. Či už takzvaní ekonomickí utečenci, alebo tí, ktorí utekajú pred vojnou vo vlastnej krajine. Čo od nás očakávajú, ako sa k nám správajú a prečo a ako sa správajú k sebe navzájom? Prečo sem vôbec prišli a kam chcú ísť a čo tam chcú robiť?
„Sýrčania vyčítajú Pakistancom: U vás nie je vojna, čo tu vôbec robíte? Pakistanci sú pobúrení: Čakáme na doklady dva týždne, mesiac prečo majú Sýrčania prednosť? Afganci: U nás je vojna dlhé roky, prečo sa všetci starajú len o Sýrčanov? Sýrski kresťania hovoria o sýrskych moslimoch, že sú bad people. Sýrski sunniti pripisujú sýrskym alavitom zodpovednosť za zločiny režimu prezidenta Asada, ktorý je tiež alavitom. Optimizmus vyprchal dokonca aj z Grékov pôsobiacich vo výbore pre solidaritu…“
Vedeli ste, čo je to Beštia? Beštia je nákladný vlak premávajúci z mexických hraníc s Guatemalou smerom na sever. Je prepravným prostriedkom chudobných cestujúcich za vidinou lepších príležitostí na sever, čo najbližšie k bohatým Spojeným štátom. Niektorým prinesie šťastie, častejšie však prináša smútok a smrť. V knihe Vylúčení sa dozviete aj kto sú kojoti a či sú medzi nimi aj dobrí ľudia.
Glóbus sa pri smutných cestách autora zastaví v Pakistane, kde sa vylúčenými stali Ahmadíjovia, prívrženci islamskej odnože, ktorí podľa väčšinových obyvateľov nie sú moslimami. Východiskom sa pre nich stáva nelegálny únik do iných štátov.
Ako súvisia klimatické zmeny s novodobou migráciou? Zaujímavé prepojenia sa dozviete práve vo Vylúčených. Drancovanie prírodných zdrojov (najmä) v chudobných krajinách musí mať svoje následky.
Autor sa podrobne venuje aj aktuálnej téme – genocíde Rohingov. Hoci o nich občas počúvame v správach, pochybujem, že väčšina Slovákov čo i len tuší, kde tí Rohingovia vlastne žijú a kým sú. Aj pre mňa bolo prekvapením, že ide o etnickú skupinu, ktorú vylúčili (podľa môjho doterajšieho presvedčenia mierumilovní) budhisti.
„…Dvadsať dedín okolo mesta Sittwe bolo vypálených, zrovnaných so zemou. Podobne aj tridsaťtri mešít a tie časti mesta, kde sa nachádzali domy a obchody Rohingov.“
Rasová otázka je bohužiaľ aktuálna aj v súčasnosti. Rasizmus sa prejavuje prekvapujúco aj v takom štáte, kde by ste to nepredpokladali. My vnímame Brazílčanov ako tmavých veselých ľudí, oni však dokážu rozoznať mnoho odtieňov tmavej pleti.
Vylúčenými však môžu byť nielen chudobní, nielen iné etnické skupiny či ľudia s inou farbou pleti ako väčšinové obyvateľstvo. Bohužiaľ, v niektorých štátoch a komunitách sa vylúčenými stávajú aj ženy. Vznikol tak pojem „ženovražda“. Koľko násilných činov na ženách bolo spáchaných v Mexiku, koľko dcér sa stratilo bez stopy a koľko sa ich našlo v masových hroboch? Aj to sa dozviete v tomto rozsiahlom diele. V neposlednom rade sa autor venuje aj vylúčeniu žien v islamskej kultúre.
Autor sa nevyhol ani téme homosexuality a transsexuality. Opisuje postoj kubánskej spoločnosti k homosexualite a zmeny postoja pod vplyvom prílivu turistov na Ostrov slobody. Zaujímavý je aj osud brazílskeho dievčaťa, ktoré bolo mužom v ženskom tele.
Kniha končí úvahami o tom, čo robí naša spoločnosť zle.
„Hliadky americkej pohraničnej stráže, ktoré míňame, chytajú vidiečanov z Mexika, ktorých NAFTA, dohoda o voľnom obchode, vyhnala do amerických miest. Keby americké poľnohospodárstvo nechránili dotácie, plodiny z Mexika, Brazílie a Ekvádoru by Ameriku dobyli a časť imigrantov by zostala doma. Rovnaké obvinenia by sa dali vzniesť aj voči blahobytnej Európe.“
Napokon sa ešte pozrieme na pomstu vylúčených. Pandilla a mara – dva obávané pojmy najmä v Mexiku a v USA. Hispánske gangy, ktoré majú vlastné kruté pravidlá.
„Čo robia ilegáli vytlačení na okraj? Ľahká odpoveď: všetko, čo je nelegálne. Nelegálne kšefty, nelegálne drogy.“
Nezvyknem písať takéto dlhé recenzie. Táto kniha si však nezaslúži niektorú časť opomenúť. Tak zložitá téma a tak aktuálna. Toľko smutných a tragických osudov. Ťažké čítanie, žiadna odpočinková literatúra. Napriek tomu, knihu odporúčam. Kto sa nedá odradiť jej rozsahom (520 strán nie je na jedno zhltnutie) a kto sa nebráni rozmýšľaniu, môže získať nový pohľad na problematiku migrácie, chudoby a násilia medzi tými menej šťastnými. Spomeňme si na slová pápeža Františka: „Sme teda povolaní podať chudobným ruku, stretnúť sa s nimi, pozrieť im do očí, objať ich, aby pocítili teplo lásky, ktorá láme začarovaný kruh osamelosti. Ich vystretá ruka je pre nás tiež pozvaním, aby sme opustili svoje istoty a svoje pohodlie, a spoznali hodnotu, ktorú má chudoba sama v sebe.“
Titul: Vylúčení
Originálny názov: Wykluczeni
Autor: Artur Domosławski
Počet strán: 520
Rok vydania: 2018
Vydavateľstvo: Absynt
Foto: Drominicka
Za recenzný výtlačok ďakujem vydavateľstvu Absynt. Knihu kúpite tu:
Drominička Číta 
0 comments on “Vylúčení (Artur Domosławski)”