Nanič mama (Sarah Turnerová)

Toto nie je rodičovská príručka, ale skutočný život!

Vďaka vydavateľstvu Tatran som mala možnosť prečítať si knihu Nanič mama od Sarah Turner. Kniha ma lákala hlavne preto, že aj ja som mama malého chlapca a tiež som sa občas cítila nanič.

PSX_20180612_130014.jpg

Autorka Sarah Turner si založila blog v čase, keď mala malého Henryho. Dôvodom bolo to, že nikdy na internete nenašla články o úskaliach materstva. Vždy to boli stránky a články o tom, ako dobre vychovať dieťa, ako sa oň postarať, ako ho zabaviť a podobne. Sarah začala mať obavu, že je Nanič mama (originál je Unmumsy mum – nemamičková mama), lebo má občas pocit, že jej z malého Henryho prepne. A tak začala dávať svoje pocity na blog, o ktorom v tom čase netušila, že bude mať taký úspech. Sarah sa začali ozývať mamičky, že majú podobné pocity a zrazu mala státisíce fanúšikov. Preto už nebolo ďaleko k vydaniu knihy.

Ja som predtým, ako som čítala knihu, tento blog nepoznala. Po prečítaní knihy som absolútny fanúšik Sarah na všetkých sociálnych sieťach 🙂 Pretože kniha je geniálna. Dala by sa tak trochu porovnať s knihou našej slovenskej spisovateľky Kristíny Farkašovej (teraz už Tormovej) Som mama.

Úvod knihy je venovaný synom Henrymu a Judeovi. Sarah vysvetľuje, prečo sa rozhodla písať o strastiach mamičky. Po dojemnom úvode začína kniha, ktorá vás zaručene pobaví. Sarah vás vtipne prevedie cez všetky etapy materstva.

Asi je vám jasné, že keď sa v zime 2012 prihnal hurikán Dieťa, nebola som pripravená. Fyzicky i materiálne som bola vybavená dosť slušne. Duševne a citovo nie. Dokonalý výstroj a ani šajn, do čoho leziem. To som bola ja.

Na úvod opisuje svoje pocity, keď zistila, že je tehotná a aj obdobie tehotenstva. O hniezdení a žiarení, ktoré sa k nej akosi nedostavilo. Veľmi zábavným spôsobom bol opísaný aj pôrod.

Pôrod je ozajstný rituál prechodu k materstvu, však? Nech dieťatko vyjde ktoroukoľvek stranou (strešným oknom alebo sa zvezie Eviným tobogánom), je to chvíľa, keď získavate vstup do Klubu.

Potom už prichádzajú kapitoly o materstve . Sarah píše o veciach, ktoré sa pri deťoch jednoducho dejú a preháňajú sa vám hlavou, ale možno sa ich bojíte vysloviť. Ako by sa okolie pozeralo na matku, ktorá stále frfle, alebo je v stave zúfalstva, že dieťa je opäť hladné. Veď jedlo iba pred chvíľou.

Spomínam si, ako som pri jednom z mnohých dojčení uprene civela na strop a uvažovala som, či sa dá zomrieť od únavy, a usúdila som, že ak je to možné, prišiel môj čas.

V knihe je aj kapitola o tom, ako si Sarah hľadá kamošky s deťmi, ale aj ako zlyhala pri pokuse o šatkovanie. Otvorene rozpráva aj o sexe v čase, keď máte deti, či o tom, ako si (ne)užiť nočný život. Píše aj o pekle, ktoré sa dá zažiť v zábavných centrách, kde ponúka aj zopár rád, ako prežiť v detskom kútiku. Mňa dosť pobavila kapitola s názvom To je ale bordel, pretože presne som videla našu obývaciu izbu plnú hračiek.

IMG_20180613_080019_616.jpg

Veľmi ma dostalo priznanie, keď sa Sarah dozvedela, že aj jej druhé dieťa bude chlapček. Opisuje svoje pocity veľmi emotívne. Prejavujem jej veľký rešpekt. V knihe je toho naozaj dosť. Nechcem vypisovať všetko, ale rada by som ešte spomenula list, ktorý venovala zosnulej mame. Tam som mala slzy v očiach. Výnimočne nie od smiechu, ale dojatia.

Nedostatok ohľaduplnosti bezdetných kamarátov:

Áno, mala by som byť stále schopná fungovať ako normálny člen spoločnosti. Áno, stále vás rada vidím. Ale keď mi pošlete správu, či by som sa nechcela stretnúť v meste o polhodinu, zmôžem sa len na smiech cez slzy, pričom si trochu cvrknem. O polhodinu? Kristepane, budem rada, keď sa tam s deckami dotrepem za pol dňa.

Ku koncu knihy Sarah opisuje to najhoršie zo života s deťmi, ale aj to najlepšie. Tu pevne verím, že by si každý čitateľ vedel sám doplniť to svoje naj.

PSX_20180613_161848.jpg

Rodina je pre mňa na prvom mieste – a vždy aj bude – a práca nasleduje tesne za ňou, lebo vďaka nej mám pocit, že mi nedrbne a že som sama sebou.

Pre mňa je táto kniha úžasná. Pre niekoho, kto nemá deti, by asi nebola taká vtipná, ale pre mňa, ktorá mám doma malého nezbedníka, je to opis skutočného života. Pri 90% knihy som mala pocit, že Sarah píše o našej rodine, lebo presne takto to funguje. Tiež mám dni, keď mám toho plné zuby a táto kniha mi dodáva energiu. Nie som v tom sama a podobné pocity má podľa všetkého nielen autorka, ale tie státisíce jej fanúšikov. Knihu odporúčam všetkými desiatimi mamičkám aj oteckom. Verím, že sa tiež dobre zasmejete a zistíte, že život s dieťaťom netreba brať príliš vážne. Ak deti ešte nemáte, tak snáď vás táto kniha neodradí 🙂 Na prvý pohľad pôsobí ako účinná antikoncepcia, ale môžete mi veriť. Život s dieťatkom sa dá prežiť. Prečo by inak Sarah mala teraz už tretieho chlapca menom Wilf?

Titul: Nanič mama

Originálny názov: The Unmumsy Mum

Autor: Sarah Turner

Počet strán: 264

Rok vydania: 2017

Vydavateľstvo: Tatran

Foto: Drominička

Za knihu z celého srdca ďakujem vydavateľstvu Tatran:

http://www.slovtatran.sk/knihy/vztahy-a-rodicovstvo/nanic-mama

One thought on “Nanič mama (Sarah Turnerová)

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s