Keď sa začalo šuškať o tom, že bude aj slovenská absyntovka, tak som sa nesmierne tešila. Pretože všetky Absynt knihy, ktoré som doteraz mala možnosť čítať, boli skvelé. Ale pokiaľ som si myslela, že knihy o Filipínach (Eli, Eli) alebo Černobyle (Černobyľská modlitba) či o turistickom priemysle (Vitajte v raji) sa ma dotkli, tak som sa mýlila. V hlave mi zostali, to je samozrejmé, ale najviac sa vás dotkne kniha o vašej krajine.
Kniha Andreja Bána – Slon na Zemplíne je to, čo Slovensko potrebovalo pre otvorenie očí.
Na začiatku knihy je mapka Slovenska s vyznačenou trasou a miestami, o ktorých autor píše. Možno budete zaskočení, že tam nie sú nejako extra známe obce. Ale aj tieto menšie mestá a obce zasahujú významným spôsobom do diania na Slovensku. Osobne túto mapu oceňujem, lebo počas čítania som sa k nej pravidelne vracala.
Folklór sa konzumuje spoločne s langošmi a pivom.
Andrej Bán spísal knihu zo svojich reportážnych návštev po Slovensku. Každá kapitola je z iného miesta a každá z nich má posolstvo a triezvy pohľad na dianie v tej ktorej oblasti.
Nechcem písať o všetkom, čo v knihe je. Vypíšem iba pár tém, ktoré mňa zaujali najviac.
Jednou z tých silnejších tém je určite to, ako na východe fungujú Taliani. V knihe je spomínaná aj nedávna a stále aktuálna vražda novinára Kuciaka a jeho snúbenice. Autor sa vydáva na východ (kde podľa Fica nič nie je) a rozpráva sa s ľuďmi, ktorí prenajímajú svoju pôdu práve Talianom. Istá žena spomína fakt, že jej Diego platí za prenájom pôdy 16€ ročne, hoci ona ani len netuší, koľko peňazí z dotácií dostáva on za „obrábanie“ tejto prenajatej pôdy. Dočítate sa aj o zastrašovaní farmárov či o menách Rošková a Šuchta. Aj ako tieto mená súvisia s dotáciami.
Ďalšou zaujímavou témou bol Mikuláš Vareha. Bývalý policajt a podnikateľ. Vedela som, že takáto postavička na východe existuje, ale až keď som čítala knihu som žasla, ako jednoducho vie človek spraviť podvody a tváriť sa ako mesiáš.
Na Zemplíne chce vybudovať zoologickú záhradu so pštrosmi, lamami, diviakmi, jeleňmi, muflónmi, ale aj s ťavou, žirafou a slonom. „Slon je už na ceste. Detaily však neprezradím, lebo by k nám nedošiel. Aby sme ho mohli získať a vybaviť naň papiere, museli sme kúpiť dva slony. Ten druhý pôjde do inej zoo. Darujeme im ho,“ objasňuje mi.
Andrej Bán sa v knihe venuje rôznym problematikám. Ďalšou je aj pytliactvo či fakt, že Juraj Jánošík nakoniec nebol až taký hrdina, ako si ho ľudia zidealizovali. Poukazuje aj na rómsku problematiku a kauzy s tým spojené. Dokonca jednou z tém je aj jazykový zákon.
U mňa osobne bola veľmi zaujímavá kapitola o Hornej Nitre. Nielen z dôvodu, že tu bývam, ale Andrej Bán zisťuje, že prečo práve tu je najviac voličov Smeru.
Na otázku, prečo tu dnes dominuje Smer, má jednoduchú odpoveď: „Dzurinda zobral baníkom invalidné dôchodky, Fico im ich vrátil.“
A keď som na mapke cesty videla aj moje rodné Partizánske, čakala som kauzy s bývalými závodmi alebo aspoň niečo podobné. O našom meste však bol asi najabsurdnejší, ale aj najmilší príbeh z celej knihy a to o túlavom psíkovi, ktorého som občas už v meste zazrela, ale netušila som, že aj až taký slávny.
Kniha je veľmi dobre napísaná. Je však nutné mať na tento typ knihy náladu. Ja som ju čítala na dvakrát. Sú tu ťažké témy, ale naozaj som rada, že ich konečne niekto takto zozbieral a dal do jednej knihy. Keď čítate o inej krajine alebo o histórií, tak vás to síce zasiahne, ale nemáte možnosť s tým nič urobiť. Tu čítame o našej krajine a o súčasnosti. Preto je možnosť zmeniť svoje postoje a pohľady.
Slovensko je pre mňa malým bytom, kam sa uchýlim medzi výpravami do konfliktných zón. Ten bytík, predstavujem si, má jednu izbu, kuchyňu a toaletu. Na prenocovanie to stačí. Zážitok, ktorý tento priestor ponúka, má však jednu podmienku. Musí tu byť tma, ktorá milosrdne zakryje realitu. Za dňa, keď je jasné slnečné svetlo, si totiž naplno uvedomujem, že sa tu cítim stiesnene. Jedna z postáv Šulíkovho filmu Orbis Pictus vyslovila repliku, na ktorú často myslím: „Býva sa tu dobre, ale žiť sa tu nedá.“
Táto posledná veta by mala byť hnacím motorom nás všetkých, aby sa naša krajina zmenila. Aby sa nám tu všetkým žilo viac ako dobre.
Knihu určite odporúčam prečítať všetkým. Ďakujem Andrejovi Bánovi, že sa rozhodol dať svoje reportáže do tejto podoby. A ďalšie veľké ďakujem je pre vydavateľstvo Absynt, ktoré sa nebojí vydávať tento typ literatúry. Už len dúfať, že aj táto reportážna kniha otvorí ľuďom oči.
Titul: Slon na Zemplíne
Autor: Andrej Bán
Počet strán: 248
Rok vydania: 2018
Vydavateľstvo: Absynt
Za knihu ďakujem vydavateľstvu Absynt. Knihu kúpite za skvelú cenu priamo na stránke:
Drominička Číta 
0 comments on “Slon na Zemplíne (Andrej Bán)”