Starká, čo mala vrtuľu v zadku (Ružena Scherhauferová)

Spisovateľka Ružena Sherhauferová vydala už niekoľko románov. Ten posledný  z nich má trochu netradičný, ale za to nezabudnuteľný názov Starká, čo mala vrtuľu v zadku. Knihu som zaregistrovala na stránke Jaji bloguje. Na prvý pohľad vo mne obálka vyvolávala niečo pozitívne a vtipné. O čom však kniha je?

Svoj životný príbeh rozpráva Zuzka. Teraz už dôchodkyňa. Cez svoje rozprávanie sa dostáva až do detstva, ktoré nebolo jednoduché. Jej matka ju počala s vojakom, ktorý bol preč skôr ako sa stihol dozvedieť, že čaká dieťa. Od začiatku bola pre matku príťaž a dávala jej jasne najavo, že je nechcená. Zuzkina matka Rela sa vydala a zrejme dúfala, že aj ona aj dieťa sa budú mať dobre. Lenže sa mýlila. Z veľkého gavaliera sa vykľul pijan a násilník, ktorý mlátil nielen Relu, ale aj Zuzanku. Vtedy zasiahli Zuzankini starkí rodičia. Dieťa vzali so sebou a začali sa o úbohú Zuzanku starať. Matka nejavila o malú záujem a časom mala ďalšie deti. Pre Zuzanku boli starí rodičia všetkým a s matkou ju neviazalo žiadne puto. A svoje city k nej sa nezmenili ani po dlhých rokoch. Jej matka Rela sa pokúsila o zmierenie, ale Zuzka vedela, že jej skutočnou mamou bola starká.

Zo začiatku som mala trochu zvláštny pocit, obavu či ma bude kniha baviť. Autorka využíva rozprávačský štýl. Máte pocit, že Zuzka je pri vás a svoj príbeh vám rozpovedá v kresle a vy v tichosti počúvate. Počas rozprávania používa hovorové výrazy, niektoré by som nazvala možno až archaické. Ja som ako dievča bola každú voľnú chvíľu u starých rodičov na dedine a tak som väčšinu výrazov poznala. Mladšie ročníky a aj tí, čo vyrastali v meste, s tým môžu mať problém. Ale do knihy sa to jednoducho hodí.

Rozprávanie Zuzky si získavalo stále viac a viac mojej pozornosti. Na autorkin spôsob podania príbehu som sa veľmi rýchlo naladila. Kniha neobsahuje skoro žiadne dialógy a aj napriek tomu dej napreduje a nestíhate sa nudiť. So Zuzkou prežívate každé jedno trápenie aj radosti. V istom momente som mala aj slzy na krajíčku.

Starká bola živočíšna, energická a rázna. Nikdy sme si neboli so starkým istí, ako zareaguje.

Zuzka v prvom rade rozpráva o svojom vzťahu so starkou. O tom, ako ju vychovala, ako ju Zuzka mala rada a koľko úcty k nej prechovávala. Svoju starkú vykresľuje ako ráznu ženu s veľkým srdcom. Práve táto žena bola pre ňu mamou a práve ona ju zachránila pred ťažkým detstvom, kde boli na prvom mieste bitky. Vďaka starkej si Zuzka užila nádherné detstvo na dedine.

Staroba je zrelé a tým obdivuhodné obdobie, že ho každý prijíma s pokorou a úctou jemu danou. Jej príchod – jedinú životnú istotu, ktorá nikoho neobíde a nešetrí – nie je možné zastaviť.

Kniha v sebe ukrýva aj množstvo myšlienok, nad ktorými by sme sa mali pozastaviť. Aká zraniteľná môže byť detská duša a ako sa malé dievčatko môže vyrovnať s bolesťou, keď je odmietané vlastnou krvou. Navyše sa môžeme zamyslieť nad starobou či odpustením na sklonku života.

Príbeh sa mi nakoniec veľmi páčil. Pripomenul mi moje detstvo a mojich starých rodičov. Viem, že čas s nimi si treba vážiť a táto kniha je toho dôkazom. Určite ju odporúčam starším ľuďom, ktorí si zaspomínajú na svoju mladosť a čitateľom, ktorí majú radi silné príbehy, ktoré sú zo života.

Za knihu ďakujem autorke. Veľmi si vážim prejavenú dôveru.

Ak vás kniha zaujala, môžete si ju kúpiť na príklad tu:

http://www.martinus.sk/?uItem=441847

https://www.bux.sk/knihy/426808-starka-co-mala-vrtulu-v-zadku.html

https://www.pantarhei.sk/knihy/beletria/skutocne-pribehy/starka-co-mala-vrtulu-v-zadku.html

Titul: Starká, čo mala vrtuľu v zadku

Autor: Ružena Scherhauferová

Počet strán: 220

Rok vydania: 2018

Vydavateľstvo: Elist

Foto: Drominička