Mali sme šťastie (Georgia Hunter)

Mali sme šťastie. To je názov debutovej knihy, ktorú napísala Georgia Hunterová. Ide o príbeh z obdobia Druhej svetovej vojny. Tieto knihy sa mi vždy čítajú ťažie ako bežná beletria. Ale som presvedčená o tom, že čítať ich treba.

Pozitívny názov knihy a aj pekná obálka. Môže byť kniha z tohto obdobia so šťastným koncom? Rodina Kurcovcov žije v Poľsku. Jedine syn Addy býva vo Francúzku. Do Poľska sa však s radosťou vracia. Hlavne na tradičné židovské sviatky, ktoré chce tráviť so svojou rodinou. Začiatkom marca 1939 sa však začína rozprávať stále viac a viac o vojne. Prvýkrát ho matka v liste varuje, aby domov necestoval na sviatok Pesach. Cestovať ako žid začína byť totiž problém.  Neprítomnosť syna pri obrade je pre rodinu smutné, ale s odstupom času to bude ten najmenší problém v ich živote. Vojna sa práve začína a židovská rodina to nemá ľahké…

Keď Hitler pred šiestimi rokmi vyhlásil, že na kontinente neostane jediný žid, zdalo sa im to absurdné. Nikto neveril, že by došlo k naplneniu takého chladnokrvného plánu. Ale teraz už vedia.

Na začiatku knihy nájdete rodokmeň rodiny Kurcovcov z marca 1939. Príbeh sleduje každého člena rodiny zvlášť. Prežívate tak naraz šesť osudov. Každý jeden z nich je neľahký. Každý sa dostane počas vojny do iných problémov. Každý sa snaží zachrániť inak. Vďaka tejto knihe pocítite následky vojny cez ľudí, ktorých jediným previnením bolo to, že sú židia. Prišli o všetko. O majetok, o strechu nad hlavou o svoj obchod, o česť a aj o svoje sny. Jediná túžba, ktorú mali bolo prežiť a vidieť ešte svoju rodinu.

Kniha sa mi čítala veľmi ťažko. Hoci som už prečítala veľa príbehov z 2. svetovej vojny, tak vždy ma konkrétny príbeh zasiahne. Jediné, čo bolo skutočne pozitívne je, že názov neklame a aj napriek vojne a tomu, že boli viackrát len krok od smrti, tak mali šťastie. Mali skutočné šťastie v nešťastí, ktoré postretlo Európu. Nemali o sebe navzájom správy takmer desať rokov. Ale prišiel deň, keď sa mohli objať a opäť prežívať sviatky spolu.

Ani každodenné peklo geta nie je také zlé, ako keď matka žije v strachu a neistote, lebo nevie nič o osude svojich detí.

Priznám sa, že až ku koncu knihy som zistila, že autorka knihy je zároveň aj vnučka Addyho a práve preto sa rozhodla príbeh jej rodiny posunúť ďalej. Na to,  že ide o spisovateľkinu prvú knihu, je napísaná precízne a citlivo. Záver knihy bol pre mňa veľmi dojímavý. Ani si neviem predstaviť, aké to musí byť, keď sa matka stretne po rokoch so synom, o ktorom nemala žiadne informácie. Aké to musí byť pre manželku, ktorá po šiestich rokov opäť vidí svojho manžela, hoci sa zmierila s tým, že už nežije. A aké to asi musí byť, keď dcéra spozná svojho otca, ktorý odišiel do vojny v čase, keď bola maličké bábätko a znova sa vidia, keď už má šesť rokov a je zničená z vojny. Bude vám to trhať srdce, budete plakať spolu s nimi a budete sa tešiť, že túto rodinu vojna nezničila. Aspoň teda nie fyzicky. Lebo rany na duši asi nevylieči nikto. A toto je príbeh jednej rodiny z tisícok. Príbeh, ktorý skončil relatívne šťastne.

Knihu odporúčam každému, kto má rád príbehy z tohto obdobia. Je vhodná aj pre ľudí, ktorí sa obávajú čítať knihy s touto témou. Hoci je tam spomínaného veľa zla, tak je napísaná naozaj s úctou  a s citom. Číta sa o niečo ľahšie a hlavne máte istotu „šťastného konca“. Jednotlivé osudy sa vám dostanú pod kožu a budete spolu s členmi rodiny dúfať v ich stretnutie.

Za knihu ďakujem skvelému vydavateľstvu Tatran. Vďaka, že prinášate aj takéto príbehy. Je dôležité ich čítať. Aby sme nezabudli.

http://www.slovtatran.sk/knihy/biografie-a-skutocne-pribehy/mali-sme-stastie-

Titul: Mali sme šťastie

Originálny názov: We were the lucky ones

Autor: Georgia Hunter

Počet strán: 376

Rok vydania: 2018

Vydavateľstvo: Tatran

Foto: Drominička