Orgovánové dievčatá (Martha Hallová Kellyová)

Dalo by sa povedať, že knihy s témou druhej svetovej vojny zaplavili trh. Či už tie, ktoré sú napísané ako skutočný príbeh, alebo tie, ktoré sú nimi iba inšpirované. V každom prípade tieto knihy treba čítať. Jednou takou je aj kniha Orgovánové dievčatá, ktorú napísala Martha Hallová Kellyová.

Caroline Ferridayová pracuje na francúzskom konzuláte v New Yorku. Pomáha francúzskym sirotám, zúčastňuje sa a organizuje charitatívne podujatia. Na opačnej strane oceánu žije Kaša so svojou rodinou v Poľsku. Tá sa z lásky k chlapcovi menom Pietrik stane súčasťou podzemného odboja. Jej úlohou je preberať a odovzdávať zásielky na tajných miestach Lublini. Tretia kľúčová postava v knihe je Herta Oberheuserová. Ambiciózna nemecká lekárka, ktorá sa potrebuje finančne postarať o svoju rodinu a hlavne o svojho chorého otca. Príjme preto ponuku na prácu v nemeckom koncentračnom tábore v Ravensbrücku. Kvôli jednej chybe sa tu ocitá aj Kaša so svojou sestrou Zuzannou a mamou Halinou. Kaša, Zuzanna a mnoho ďalších žien sa stávajú obeťami pokusov. Stávajú za z nich “Králiky”. Toto označenie dostali preto, že slúžili na pokusy a po týchto pokusoch poskakovali po dvore tábora. Tie pokusy im totiž zmrzačili nohu. Aké bolo nakoniec prepojenie týchto troch žien si musíte prečítať.

Koegelovu kanceláriu som opustila šťastná, že sa nakoniec dal obmäkčiť, ale neistá, či naozaj chcem ostať v Ravensbrücku. Ovládlo ma znepokojenie. Čo keby som sa vrátila vlakom domov? Ak bude potrebné, zvládnem aj tri zamestnania.

Ako každá kniha s touto témou, ani táto sa mi nečítala ľahko. A aj napriek tomu, že som už čítala kníh s témou druhej svetovej vojny veľa, Orgovánové dievčatá boli v čomsi iné. Väčšina kníh sa odohráva v prostredí koncentračného tábora Osvienčim. Preto som celkom privítala zmenu. Tábor v Ravensbrücku bol čisto ženský a nachádzal sa v severnom Nemecku. Čítanie o podmienkach, v akých väzenkyne žili, mi trhalo srdce. Ešte viac, keď som čítala o pokusoch a operáciach, ktoré museli podstúpiť. Bezcitnosť lekárov, ktorí kedysi dali prísahu, že budu ľuďom pomáhať, ma doteraz udivuje. Tak ako aj nepochopiteľná krutosť dozorcov, ktorí patrili tiež k väzňom.

Mama sa na dlhší čas zamyslela, hľadela si na ruky a už sme si mysleli, že sa napokon do hry ani nezapojí. Keď potom prehovorila, na tvári mala čudný výraz.

“Ja si vezmem kyticu kvetov – ruže a orgován.”

“Fíha, aj ja mám rada orgován,” ozvala sa Luiza.

“Kráčala by som vzpriamene, cestou by som podala dozorkyniam kyticu a povedala im, aby sa netrápili výčitkami za to, čo robia.”

Na knihe sa mi veľmi páčilo to, že dej neskončil v momente, ako bola ukončená vojna. Čitateľ môže vidieť, ako vojna poznamenala osudy ľudí nielen bezprostredne po vojne, ale aj desiatky rokov potom. Aké je to žiť s následkami vojny? To si zrejme bežný človek ani nedokáže predstaviť. Každý jeden preživší si tento ťažký osud musí niesť v sebe až do konca života. Niekto sa z toho vyrozpráva, iný to dusí v sebe. Ale nezabudne nikto.

Ak patríte k čitateľom, ktorým táto téma nerobí pri čítaní problém, tak po knihe siahnite. Prežijete tak bolestivý, ale zároveň dojemný príbeh, ktorý vás chytí za srdce. Mňa chytil natoľko, že som si po prečítaní knihy dohľadala informácie na internete a zrazu som ženy, o ktorých som čítala, videla na obrazovke. Priznám sa, že slzám som sa neubránila. Kniha je hrubá, obsahuje cez päťsto strán. Počas čítania sa vám striedajú tri postavy a to vás núti čítať ďalej a ďalej.

Za knihu ďakujem stránke Bux.sk, na ktorej si môžete prečítať aj úryvok: