Chlapec, čo nasledoval otca do Osvienčimu (Jeremy Dronfield)

Knihu z vydavateľstva Tatran Chlapec, čo nasledoval otca do Osvienčimu mám na poličke odkedy vyšla. Mala som v pláne ju prečítať ešte za horúca, ale čosi vo mne ju stále odkladalo na vhodnejší čas. Ten prišiel a konečne som sa odhodlala prečítať skutočný príbeh z pera Jeremyho Dronfielda.

DSC_0359

Toto je pravdivý príbeh. Každá postava, každá udalosť, dejový zvrat a neuveriteľné náhody sú podložené historickými prameňmi. Niektoré udalosti sú také hrozné a bolestné, že by sme si priali, aby neboli skutočné, aby sa nikdy neodohrali. Všetky sa stali a sú zapísané v pamäti tých, čo ešte stále žijú medzi nami. (str.15)

Je rok 1939 a rodina Kleinmannovcov si žije svoj bežný, jednoduchý život vo Viedni. Otec Gustav je čalúnnik a matka Tini sa naplno venuje domácnosti. Do tej patria ich štyri deti – Kurt, Edith, Herta a Fritz. Gustav a jeho rodina sa cítia viac ako Rakúšania, než ako židia. Preto dúfajú, že budú môcť aj naďalej žiť svoj skromný život. Ten sa však začne rúcať. Vďaka „srdečným susedom“ sa aj oni ocitnú pod tlakom nacistov. Keď odvedú Fritza aj Gustava, ich rodina sa úplne rozsype. Práve v tejto chvíli začína putovanie otca a syna po koncentračných táboroch. Zatiaľ majú ako oporu jeden druhého. Dokedy to však vydržia? Bez hygieny, poriadneho jedla, keď s nimi zaobchádzajú horšie ako so zvieratami?

DSC_0363

Istý anglický novinár skonštatoval: „Je pravda, že židia v Nemecku neboli formálne odsúdení na smrť; iba im zobrali podmienky na život.“ (str. 45)

Nemohla som urobiť nič lepšie, ako to, že som čítanie tejto knihy odložila. Na obdobie, kedy som sa mohla čo najlepšie sústrediť a bola som psychicky pripravená. Čítala sa veľmi ťažko. Nie kvôli spôsobu, akým jej napísaná. Kvôli tomu, čo v sebe ukrýva. Príbeh Gustava a Fritza ma zasiahol najviac, ako sa len dá. Osud rodiny Kleimannovcov som mala v hlave, aj keď som knihu práve nedržala v rukách.

Lekár sa zakaždým pozrel na Gustava, keď prechádzal popri ňom. Zranenie bolo také závažné, že sa neoplatilo ním zaoberať. Bola by škoda mrhať jed na väzňa, ktorý aj tak čoskoro zomrie. Doktor však nemal ani tušenia o vôli a odolnosti Gustava Kleinmanna. (str.140)

Už keď knihu začínate čítať, viete, že ide o skutočný príbeh. Taký, ktorý napísal sám život. Asi ťažko by niekto vedel vymyslieť niečo tak hrozné, ako je príbeh týchto dvoch odhodlaných mužov. Ja som nikdy nemala rada dejepis. Nebavilo ma učiť sa letopočty a prázdne fakty. Možno aj preto ma teraz príbehy z minulosti zaujímajú. Môžete sa učiť do nemoty roky a udalosti a nič vám to neprinesie. Stačí si však prečítať jeden príbeh a hneď máte lepšiu predstavu o živote kedysi. Táto kniha je pre mňa prierez druhou svetovou vojnou. Toľko detailov, toľko udalostí sa v žiadnej učebnici nedozviete. O všetkom som už čítala v iných knihách – Krištálová noc, dobytčie vagóny, Buchenwald či Osvienčim, splynovanie, nálety či oslobodenie. V tejto knihe je spomenuté všetko. Každá udalosť a každá hrôza, ktorá sa za ten čas udiala. To všetko je podložené výpoveďami účastníkov alebo záznamami z dobovej tlače a literatúry. Všetky odkazy aj vysvetlivky nájdete priamo v knihe.

Krematória nedokázali spopolniť také množstvo mŕtvych, a tak ich pochovávali do vykopaných jám. SS horúčkovito pracovala, tempo vraždenia bolo také rýchle, že keď prišla nová skupina, otvorili plynové komory, pričom vnútri ešte niektorí ľudia dýchali, tých čo sa hýbali, zastrelili alebo dobili palicami, prípadne hádzali do kremačných pecí napoly mŕtvych. (Str. 211)

Aj napriek tomu, že som prečítala veľa kníh s touto témou, stále neviem pochopiť, prečo sa také hrozné udalosti vôbec diali. Ostáva len dúfať, že už sa nikdy nezopakujú. Aj to je jeden z dôvodov, prečo by si ľudia mali pripomínať príbehy ľudí z tejto smutnej doby aj prostredníctvom kníh.

DSC_0361

Chlapec, čo nasledoval otca do Osvienčimu je jedna z najlepšie spracovaných kníh s témou 2. svetovej vojny. Jej čítanie nie je ľahké, ale o to viac potrebné. Neraz mi bolo do plaču z neskutočnej nespravodlivosti, z osudu, ktorý postretol Gustava a Fritza. Obdivovala som ich odhodlanie a výdrž. Všetko som prežívala s nimi a preto mi občas bolo psychicky ťažko aj po skončení čítania. Táto kniha mi bude v mysli rezonovať ešte veľmi dlho. Je vhodná tak pre ženy, ako aj pre mužov. Potrebné je iba správne načasovanie a odhodlanie prečítať si ju. Som si vedomá , že nie je pre každého. Slabšie povahy by s ňou asi mali problém. Budem však pevne veriť, že sa svedectvo Gustava a Fritza dostane k čo najviac ľudom. Aby sme nezabudli.

Vydavateľstvo Tatran ďakujem, že ste priniesli túto knihu na slovenský knižný trh.

Titul: Chlapec, čo nasledoval otca do Osvienčimu

Originálny názov: The Boy Who Followed His Father into Auschwitz

Autor: Jeremy Dronfield

Preklad: Zuzana Gáliková

Počet strán: 324

Rok vydania: 2019

Vydavateľstvo: Tatran

Foto: Drominička

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s