A každé ráno je cesta domů delší a delší (Fredrik Backman)

Toto je příbeh o tom, jak se člověku vytrácejí vzpomínky dřív, než z nej vyprchá život.

Autora Fredrika Backmana doslova milujem. Jeho knihy v sebe ukrývajú vždy omnoho viac, ako sa na prvý pohľad môže zdať. Všetky, ktoré vyšli v slovenčine, som vám predstavila. V českom jazyku ešte vyšlo pár noviel. Jednou z nich je aj kniha A každé ráno je cesta domů delší a delší. Hoci nerada čítam v češtine, tu som rada spravila výnimku.

DSC_0571

Noah rád chodí so svojím dedkom na výlety. Sedia na lavičke a rozprávajú sa. Dedko Noaha väčšinou odvedie so zatvorenými očami, aby potom jeho vnuk mohol nájsť cestu domov pomocou mapy a kompasu. Tentokrát však prídu na zvláštne miesto. Miesto plné spomienok starého otca. Jeho pamäť dosluhuje a svojmu vnukovi chce ešte veľa povedať a naučiť ho niečo ťažké. Umenie rozlúčiť sa.

Babička ho naučila číst a péct koláčky a nalávat kávu tak, aby nebryndal kolem. A když se jí pak začaly třást ruce, naučil se chlapec sám nalévat hrnek jen do půlky, aby nebryndala babička, protože ta se vždycky styděla, když polila stůl, a on nedopustil, aby se musela stydět před ním.

DSC_0570

Knihu som si kúpila do čítačky s tým, že si ju prečítam počas pobytu v nemocnici. Pustila som sa do nej však v jedno popoludnie a počas hodinky som ju mala prečítanú. Ide o útlu knihu, ktorá pôvodne nemala vôbec uzrieť svetlo sveta. Príbeh mal autor uverejnený na blogu a snažil sa vďaka nemu vyzbierať peniaze pre nadáciu, ktorá sa venuje chorobám mozgu. Som nesmierne vďačná, že kniha nakoniec vyšla a aj mojou kúpou som prispela na dobrú vec.

Selžeme jedině tehdy, když sa znovu nepokusíme o to, co jsme chtěli.

Príbeh, ktorý v sebe táto ani nie sto stranová kniha ukrýva, je krásny. Krásny a smutný zároveň. Som si istá, že nikto okrem Backmana by nevedel napísať o tak ťažkej téme takýto dojímavý príbeh. Vďaka nemu si uvedomíme, aký krehký je svet spomienok. Ako ľahko môžeme zabudnúť na svoju životnú lásku, ako ľahko sa môže stať, že zrazu nespoznáme svoje vlastné dieťa či vnúča.

„Jak ses do ní zamiloval?“ zeptá se chlapec. Děda položí jednu ruku na koleno sobě a druhou vnukovi. „Asi mi zabloudila do srdce. A nenašla cestu ven. Tvoje babička nikdy neměla orientační smysl. Ta by se ztratila i na jezdícich schodech.“

Počas čítania sa dedko rozpráva so svojím vnukom Noahom, so svojím synom Tedym a aj so svojou zosnulou manželkou. Postupne sa aj vy dostávate do jeho mysle a mrzí vás, že ho mozog začína zrádzať. Na druhej strane sa tešíte, že svojho vnuka miluje a venuje sa mu naplno. Ich krásny vzťah vás dojme.

DSC_0573

Ak Backmanove knihy poznáte, zrejme viete, čo môžete očakávať. Ak nie, tak je najvyšší čas, aby ste po niektorej siahli. Možno aj práve po tejto jednohubke. Jeho cit pre písanie je jedinečný, jeho myšlienky si budete zapisovať. Táto kniha ma nesmierne dojala a zanechala vo mne zvláštny pocit. Aj keď ide o smutný príbeh, tak vo vašom vnútri zostane akýsi príjemný pocit, ktorý dokáže zanechať len tento autor.

Knihu si môžete kúpiť v pevnej väzbe alebo ako e-knihu.

Titul: A každé ráno je cesta domů delší a delší

Originálny názov: Och varje morgon blir vägen hem längre och längre

Autor: Fredrik Backman

Preklad: Helena Matocha

Počet strán: 80

Rok vydania: 2018

Vydavateľstvo: Host

Foto: Drominička

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s