Viliam Všadebol: Deň v starovekom Egypte/Deň v Aztéckej ríši (Jacopo Olivieri)

Nie je to tak dávno, čo som vám predstavila dve knihy o Viliamovi Všadebolovi. Najskôr nás previedol starovekým Gréckom a Rímom. Tentokrát sa vďaka nemu môžeme ocitnúť v Aztéckej ríši či dokonca v starovekom Egypte. O text sa postaral Jacopo Olivieri a ilustrácie mala na starosť Clarissa Corradinová. Na čo sa môžete tešiť v týchto dvoch častiach si môžete prečítať v recenzii.

Najskôr sa s Viliamom vyberieme do Aztéckej ríše. Tu sa zmení na chlapca menom Avetl a prenesie sa do roku 1512. Počas hry na dvore spolu s kamarátkou Izel rozbijú vázu. Skôr, ako na to príde jeho stará mama, ju skúsia vymeniť na trhu za loptu. Počas putovania sa naučia množstvo vecí. Mňa veľmi zaujalo, že šperky a oblečenie označovali postavenie v spoločnosti. Ľahko sa teda dalo zistiť, kto je šľachta a kto farmár.

Spoznáme rôznych Bohov. Či už je to boh dažďa Tlaloc alebo Mixcoatl, ktorý je bohom lovu. V knihe ich je omnoho viac a ku každému si deti nájdu aj krátky popis a vysvetlenie. Musím však priznať, že ich mená sa len veľmi ťažko čítajú. V tejto knihe sa mi veľmi páčilo vysvetlenie hier. Napríklad loptová hra ollamalitzli alebo stolová hra patolli. Možno sa nimi budú deti inšpirovať. Ďalšou zaujímavosťou bolo použitie kalendára aj s obrázkami a rátaním. Okrem toho sa dozviete aj veľa iných zaujímavosti. Napríklad aj to, prečo sa Aztécke chrámy stavali stále vyššie a vyššie. A čo myslíte, podarí sa Avetlovi a Izel získať novú vázu skôr, ako stará mama zistí, že jej jednu rozbili?

Štvrtou knihou zo série a druhou, ktorú vám dnes predstavím, je Deň v starovekom Egypte. Prenesieme sa 4500 rokov dozadu a Viliam sa ocitne v tele chlapca menom Averion. Otec tohto chlapca je kamenár a pracuje na výstavbe pyramídy pre faraóna Menkaureho. Otec si zabudol doma svoje bronzové rydlo a bez neho sa mu zrejme nebude dať pracovať. Averion sa rozhodne, že mu ho zanesie a možno otca zastihne skôr, ako odpláva do Memfisu. Lenže nevychovaná opica Huni mu rydlo vytrhne z rúk a uteká s ním preč.

Počas naháňania Huni natrafí chlapec na rôznych ľudí. Či už je to obchodník na trhu, pisár alebo farmár. Vďaka každému z nich sa čosi naučí. A malý čitateľ spolu s ním. Hneď v úvode spoznáme postavenie ženy. Deti určite zaujme plačka. Žena, ktorú si smútiaci najmú na oplakávanie nebožtíka. Keď už sme pri nebožtíkoch. V knihe je napísané aj ako sa vykonávala mumifikácia. Tu sa musím priznať, že ma trochu šokovalo, ako drsne je tento proces popísaný.

Najprv telo umyjem. Potom vytiahnem mozog cez nosnú dierku zakriveným medeným háčikom. Následne rozrežem brucho na ľavej strane od žalúdka a vyberiem vnútorné orgány. (str. 12)

Keď som tento úryvok odcitovala na sociálnej sieti, prišli mi rôzne reakcie. Na jednej strane pobúrené, na druhej strane mi mnohí písali, že presne takto si to pamätajú aj oni ešte zo školských čias. Preto sa o vhodnosti knihy musia rozhodnúť rodičia. Určite sú deti, ktoré práve toto ohúri a zapamätajú si to, ale pre citlivejšie deti to môže byť problém.

Kniha však obsahuje veľa iných faktov a zaujímavosti. Napríklad aj to, ako sa stavali pyramídy a prečo sú v nich tajné chodby. Ako to bolo v starovekom Egypte so vzdelaním a ako sú rozdelené sociálne vrstvy. Ani v tejto knihe nechýbajú rôzne božstvá. Deti sa dozvedia zaujímavý príbeh o Usire a Eset a ďalších členoch rodiny.

Obe knihy majú hneď v úvode stručný prehľad dejín, ktorý deťom vysvetlí, v ktorej časti histórie sa práve Viliam vyskytol. Nechýbajú ani krásne a miestami aj vtipné ilustrácie.

Knihy o Viliamovi sú veľmi pekne spracované. Pokiaľ by čítali iba samotný príbeh bez dodatočných faktov, tak by mohli baviť aj mladšie deti vo veku 7 až 8 rokov. Kniha je však určená skôr starším deťom. Podľa môjho názoru 10 až 12 rokov. Pri Egypte treba zvážiť aj citlivejšiu tému mumifikovania a pochovávania. Všetky štyri diely sú však skvelým pomocníkom na pochopenie toho, ako sa žilo kedysi. Pokiaľ deti majú záujem o históriu, tak táto séria môže byť skvelým darčekom.