Pred pár dňami som cestovala s Marcelom Fronkom po Južnej Amerike. Teraz som spolu so synom navštívila niekoľko národných parkov po celom svete. Cesta do divočiny, ktorú napísali a ilustrovali Aleksandra Mizielinska a Daniel Mizielinski bola opäť skvelým dobrodružstvom.
Prvé, čo ma na tejto knihe prekvapilo, bol je obrovský formát. Ani neviem, či máme doma väčšiu detskú knihu ako je Cesta do divočiny. Nielen veľkosť knihy mi vyrazila dych. Už po prvom prelistovaní sme sa s Matejkom do nej zamilovali. Nádherné, živé ilustrácie, ktoré hýria farbami.
Hneď na prvej strane sa deti zoznamujú so zvieratkami, aj s trasou, akú spolu absolvujú veverička Ula a zubor Kuba. Spolu s holubom Filipom navštívia rôzne národné parky. V popise každého nájdete základné informácie o ňom – rozlohu a rok založenia. Navyše v ňom nájdete aj prepis výslovnosti. Deťom, ale aj dospelým to určite uľahčí čítanie.
Ula a Kuba bývajú v Bielovežskom národnom parku v Poľsku. Tu začína ich dobrodružná cesta. Tento národný park je najviac podobný tým, ktoré máme u nás na Slovensku. Ich prvá zastávka je v Yellowstonskom národnom parku. Deti sa dozvedia o pôvode bizóna a zubra. Zistia, ako funguje sopka či gejzíry. Naučia sa aj dôležité informácie o tom, ako môže vyhubenie jedného živočíšneho druhu zničiť celý ekosystém.
Ďalšou zastávkou je Národný park Manu v Peru. V tejto časti sa deti naučia rozlišovať zvieratá podľa rodu, triedy a druhu. V Manu ma najviac zaujali projektilové mravce. Že neviete, aké sú to? Spoznáte ich v knihe. Priznám sa, že ja som ani len netušila, že také existujú.
Z Peru sa kamaráti presúvajú do Číny. My sa pritom dozvieme viac o pôsobení klímy. A zároveň aj veľa zaujímavých informácií o bambuse. Vedeli ste, že ten najvyšší dorastie pokojne aj do výšky 30 metrov? Ich ďalšia cesta vedie cez Namíbiu. Tam bude poriadne horúco. Deti sa naučia, ako dokážu zvieratká prežiť v púšti.
Lenže potom sa Ula a Kuba presunú do úplne opačnej klímy. Národný park severovýchodné Grónsko ich poriadne schladí. Vďaka tejto návšteve uvidia polárnu žiaru, spoznajú polárny deň aj polárnu noc. Deti sa dozvedia o žralokovi grónskom, ktorý sa môže dožívať aj niekoľko storočí. Neuveriteľné, však?
Predposlednou zastávkou je Národný park Komodo v Indonézii. Deti tu čakajú zaujímavé informácie o varanoch , ale navštívia aj korálové útesy. Posledná zastávka je na Novom Zélande. Deti zistia, prečo niektoré vtáky nelietajú, hoci ich predkovia s tým nemali problém.
Kniha Cesta do divočiny sa v mojom rebríčku detských kníh radí na popredné miesto. Vtipné komixové spracovanie, dokonalé ilustrácie a obrovský formát deti rozhodne zaujme. Okrem toho je kniha plná zaujímavých informácií. Mne sa veľmi páčil aj herbár z každého národného parku. Kniha je vhodná pre deti od 6 rokov. Môj 3 a pol ročný syn si ju však tiež zamiloval. Spolu sme si pozerali obrázky, zvieratká a dokonca aj počúval, keď som mu z knihy čítala. Táto kniha si rozhodne zaslúži miesto v každej detskej knižnici.
Ukážku z knihy nájdete aj priamo na stránke vydavateľstva Slovart:
Titul: Cesta do divočiny
Originálny názov: Którędy do Yellowstone? / Which Way to Yellowstone?
Autor: Aleksandra Mizielinska, Daniel Mizielinski
Preklad: Alexander Horák
Počet strán: 124
Rok vydania: 2021
Vydavateľstvo: Slovart
Foto: Drominička
Drominička Číta 
0 comments on “Cesta do divočiny (Aleksandra Mizielinska, Daniel Mizielinski)”