Kniha Jediná ruža vás zláka svojou omamnou obálkou a veľmi sľubnou anotáciou. Mám rada francúzske autorky a Muriel Barbery je jednou z nich. Očarila ma táto útla kniha?
Rose je štyridsiatnička, ktorá žije sama. Jedného dňa jej zavolajú, že sa má vydať do Japonska, kde bude pri čítaní testamentu svojho otca. Muža, ktorého nikdy nepoznala. Tu spoznáva otcovho asistenta Paula. Ten ju podľa pokynov nebohého šéfa sprevádza po rôznych miestach. Rose tak sprostredkovane spoznáva svojho otca a dokonca aj samú seba.
„Ten, kto nie je pripravený trpieť, nie je pripravený žiť. „
str.23
Knihu som si rozčítala už pred veľmi dlhým časom. Po dvadsiatich stranách som ju odložila. Nevedela som sa sústrediť. Po dvoch mesiacoch som ju vzala do rúk opäť. Hneď na prvýkrát som prečítala 70 strán. Na knihu som bola pripravená a maximálne sústredená. Riadky v nej nadobudli úplne iný rozmer. Vďaka autorke sa čitateľ ocitá v japonskom meste plnom budhistických chrámov a veľkolepých záhrad.
Dôvod, prečo som knihu prvý raz odložila, bol príliš kvetnatý, až poetický prejav autorky. Dialógov v knihe veľa nie je. Opisy záhrad, budov, kvetov a samozrejme pocitov sú však rozsiahle. Keď som sa na tento jazyk naladila, v knihe som našla obrovské množstvo krásnych myšlienok. Dôležité však bolo sústrediť sa. Občas sa mi stalo, že mi uleteli myšlienky a v čítaní som sa musela vrátiť. Neľutujem to, lebo vždy som našla niečo nové a krásne.
„My sme tí, ktorí prežili, až kým nás neprežijú iní,“ povedal.
str.179
Hlavná postava Rose bola veľmi svojská. Uzavretá pred svetom a vzťahmi. Jej správanie sa mi zdalo príliš sebecké. Miestami u nej prevládala sebaľútosť, ktorú zahnala niekoľkými pohárikmi saké a piva. Ja ako čitateľ som dúfala, že si Japonsko zamiluje a začne žiť a správať sa o čosi prívetivejšie. Pomohol jej k tomu Paul a ukážka života Japoncov. Opisy záhrad, kvetov a rituálov boli fascinujúce. Každú kapitolu uvádza príbeh alebo legenda zväčša súvisiaca s kvetmi. Autorka potom legendu pretavila do príbehu Rose. Tieto detaily sa mi veľmi páčili.
Na chvíľu mala pocit, že by takto mohla zostať naveky, v tejto striedmej izbe, pozerať sa na kvet a precítiť život ako nikdy predtým. Zahľadela sa na tatami, papierové steny, okno, spoza ktorého do izby nakúkali konáre zaliate slnkom, na nežne pokrčené lupienky pivónie a potom sa pozrela na seba – pripadala si ako neznáma, ktorú stretla iba včera.
str.13
Aj napriek tomu, že som knihu pri prvom čítaní odložila, ani sekundu neľutujem, že som sa k nej vrátila. Začala som ju vnímať inak. Intenzívnejšie, emotívnejšie a symboly kvetov a legendy boli pre mňa omnoho viac očarujúce. Knihu rozhodne odporúčam. Nie však čitateľovi, ktorý hľadá ľahkú oddychovku. Táto kniha si vás vyžaduje celých. Hoci je útla, je plná krásnych myšlienok, ktoré mi budú rezonovať v hlave ešte dlhší čas.
Knihu nájdete aj na stránke vydavateľstva:
https://www.albatrosmedia.sk/tituly/23395949/jedina-ruza/
Titul: Jediná ruža
Originálny názov: Une rose seule
Autor: Muriel Barbery
Preklad: Jarmila Pospěchová
Počet strán: 184
Rok vydania: 2021
Vydavateľstvo: Lindeni
Foto: Drominička
Drominička Číta 
0 comments on “Jediná ruža (Muriel Barbery)”