Je to už nejaký čas, čo som chcela skúsiť knihu od slovenskej autorky Vandy Rozenbergovej. Do rúk sa mi dostal titul Zjedol som Lautreca. Útla kniha s krásnou obálkou. Aká je vo vnútri?
Príbeh je fiktívnou autobiografiou introvertného chlapca/muža, ktorého volajú Bubi. On svojim rozprávaním opisuje detstvo aj dospievanie a postupné prehupnutie sa do dospelosti. Rozpráva o svojom vzťahu s mamou, ktorú nazýva Lasička. Nevynecháva ani to, ako s mamou pracujú na niečom nelegálnom.
Autorku som mala v merku naozaj dlho. Bola som si vedomá, že jej knihy nie sú klasická prvoplánová beletria. Možno aj preto mi nejaký čas trvalo, kým som sa odhodlala niečo prečítať. Mala som pred jej knihami rešpekt. Potom som si však jedno popoludnie prekladala knihy v poličke. V tej chvíli som nemala nič rozčítané a ďalšiu som mala v pláne začať čítať o dva dni. V rukách som držala útlu knihu od Vandy a povedala som si, len skúsim pár strán a odložím ju.
Chcel som cítiť miesta, kde sa oddeľovali aj najmenšie zrniečka dnešného prežitia od prachu zajtrajšieho dňa, kde niekomu, tak ako mne, hrala v hlave hudba, a tá vzbudzovala a zároveň utlmovala všetky túžby.
str.11
Odložiť sa mi ju nepodarilo. S knihou v ruke som chodila najbližšie hodiny a do ďalšieho dňa som ju dočítala. Autorka ma tak vtiahla a zaujala, že odloženie knihy možné nebolo. Ani neviem, či ma viac zaujal samotný príbeh alebo to, akým spôsobom ho autorka podala. Píše inak, pútavo, bez zbytočností. Kniha ma niečo cez 100 strán a ona do nich dokázala vtesnať viac ako niekto do 500-stranovej.
Každý by mal mať možnosť zaobstarať si niečo pekné, niečo, čo ho urobí šťastným, lebo pohľad na modrú oblohu a bzukot včiel desaťročnému takú túžbu nenasýti.
str.83
V príbehu dominuje zvláštny vzťah matky a syna. Ona ho ovplyvňuje a on ju rád nasleduje. On sa v jej neprítomnosti cíti zvláštne osamelý. Musím sa priznať, že som sa miestami obávala, aby sa ich vzťah neprehupol niekam inam. Autorka to však nedopustila. Je len na čitateľovi, aby si utvoril svoj názor. To platí aj o tom, ako si obaja privyrábali. Niekto to bude vnímať ako zločin (áno, ten to aj je), ale niekto to môže vnímať aj ako pomoc. Pomoc niekomu zlepšiť budúcnosť.
Hoci ide naozaj o útlu knihu, aj vedľajšie postavy dokázala autorka vykresliť tak, že ich osud vnímate a chcete vedieť viac. U mňa to platilo najmä pri Aurelovi a René. Túžila som vedieť, ako sa Aurel zmenil, ako si začal uvedomovať svoje bytie a to, že je strojcom svojho šťastia. Záver bol zvláštny. Ale zvláštne pekný.
Zjedol som Lautreca je mojou prvou prečítanou knihou od Vandy Rozenbergovej a rozhodne nie poslednou. Je to kniha, ktorú buď budete milovať alebo sa vám sprotiví. Teraz mi je iba ľúto, že som ju neprečítala skôr. Beriem to však tak, že vtedy ešte nebol správny čas. Veľmi sa mi páči, ako autorka píše. Sviežo, s nadhľadom, ale dostane sa vám pod kožu. Netreba zabudnúť ani na úžasné ilustrácie, ktoré sú tiež autorkinou tvorbou.
Úryvok z knihy nájdete aj na stránke vydavateľstva:
https://www.slovart.sk/knihy-v-slovencine-a-cestine/beletria/zjedol-som-lautreca.html?page_id=148985
Titul: Zjedol som Lautreca
Autor: Vanda Rozenbergová
Ilustrácie: Vanda Rozenbergová
Počet strán: 112
Rok vydania: 2021
Vydavateľstvo: Slovart
Foto: Drominička
Drominička Číta 
0 comments on “Zjedol som Lautreca (Vanda Rozenbergová)”