Do lejaka bez dáždnika (Ciba)

Autorka knihy Do lejaka bez dáždnika s prezývkou Ciba ma oslovila s požiadavkou na recenziu svojej knihy. Pri slovenských autoroch som vždy opatrnejšia. Občas mi kniha nesadne a namiesto podpory slovenského autora sa stane opak. Ako to dopadlo pri tejto biografii?

Viera je rodáčka z Prievidze. Dostáva sa do Prahy na medicínu. Rodina ju aj napriek ťažkej finančnej situácii podporuje a verí, že ako lekárka sa bude mať v živote dobre. Štúdium začína sľubne. Potom Viera stretáva Košičana Zola. Keďže jej sebavedomie nie je príliš vysoké, podľahne jeho čaru a vášni. Prejdu spolu tri ročníky a v tom štvrtom jej štúdium skomplikuje dieťa. Ako sa s tým medička popasuje a ako zvládne manželstvo, rodinu, domácnosť a v neposlednom rade školu?

Tento príbeh je biografia, či skôr akási spoveď autorky, ktorá je aj jeho rozprávačkou. Kniha je veľmi nápadito rozdelená na veľké celky podľa ročníkov štúdia, ktorými spolu s autorkou postupne preplávame. Z úvodu sa príbeh čítal celkom dobre. Zaujal ma. Bolo mi sympatické, že autorka je z mesta, do ktorého som ja chodila päť rokov do školy. Mnohé spomínané miesta mi boli známe a lepšie som si niektoré situácie vedela predstaviť. 

Postupne ma však príbeh začal unavovať. Stretnutie hlavnej postavy so Zolom začalo vášnivo. Správanie Zola a naivita, ba až zaslepenosť Viery mi ale prekážali. Iste, zaľúbený človek robí množstvo hlúpostí. Od hlavnej postavy – budúcej lekárky by som však čakala viac rozhodnosti a zdravší úsudok. Snáď nám autorka chce ukázať, že osud je nevyspytateľný a môže nám pod nohy podhodiť rôzne polená. Množstvo nesprávnych rozhodnutí (a neustály sex) ma však v konečnom dôsledku pri čítaní znechutilo.

Príbeh by vôbec nemusel byť zlý, potenciál by som v námete videla. Jeho spracovanie mi však vôbec nesadlo. V texte som našla veľa chýb, zámená so začiatočným veľkým písmenom inde ako na začiatku vety by som čakala v liste, nie v románe. Príliš veľa zdrobnenín na miestach, na ktoré sa podľa môjho vkusu nehodili. Množstvo nič nehovoriacich informácií neposúvajúcich dej príbehu tiež na kvalite nepridávajú. Text by si zaslúžil redakčnú jazykovú úpravu, knihe by určite pomohla. Príbeh tak mohol byť dynamickejší, mohol sa čítať ľahšie.

Kniha Do lejaka bez dáždnika bohužiaľ nie je mojou šálkou kávy. Námet má sľubný potenciál. Podľa mňa však nebol celkom dobre využitý. Textu by veľmi prospelo redigovanie, vychytali by sa pravopisné i štylistické chyby, možno by sa vyhodil zbytočný text. Kniha môže osloviť staršie čitateľky, ktoré študovali v čase, kedy študovala hlavná hrdinka. Možno aj také, ktoré rozumejú, ako štúdium môže skomplikovať finančná situácia či tehotenstvo. Ja však tentoraz zjavne nie som cieľovou skupinou.

Titul: Do lejaka bez dáždnika

Autor: Ciba

Počet strán: 272

Rok vydania: 2022

Vydavateľstvo: Patria I.

Foto: Drominička