Keď som zistila, že vo vydavateľstve Inaque vyšla ďalšia Ferrante, neváhala som ani chvíľu a už som knihu objednala. Po ságe (tiež bude recenzia) som si bola istá, že má táto autorka určite nesklame.
Kniha bola trošku tenšia, ale to mi neprekážalo. Prečítaná tak bola za pár dní. Temná dcéra bola napísaná ešte pred Neapolskou ságou. Isté momenty však ako keby boli z jednej knihy. Niektoré postavy aj situácie.
Osobne nemám veľmi rada zdĺhavé monológy v hlave hlavnej postavy (mám radšej dialógy), ale pri Ferrante mi to nevadí. Je majsterkou v opisovaní pocitov.
V knihe sa zaoberá predovšetkým vzťahom matky a dcéry. Správanie hlavnej postavy je pre mňa v niektorých momentoch nepochopiteľné. Prečo by matka nechala odísť svoje dcéry? Prečo matka uprednostní kariéru pred deťmi? To sú tie momenty, ktoré mne pripomínajú ságu. Ako aj vnútorný pocit, že máte chuť hlavnej hrdinke dať facku, nech sa preberie.
Kniha skončila zvláštnym, ferrantovským, spôsobom.
Nemôžem povedať, že ma kniha nebavila, ale sága bola pre mňa osobne lepšia. Asi preto, že ten príbeh bol prepracovanejší. Predsa len, sú to štyri knihy.
Ale knihu odporúčam. Aj keď zrejme nebude pre každého. Pokiaľ ste však čítali ságu, tak sa vám bude páčiť aj Temná dcéra. Aj naďalej môžem tvrdiť, že Elena Ferrante patrí momentálne medzi moje TOP autorky.
Vaša Drominicka.
Ďakujem za každý komentár a možno aj typ na knihu.
Titul: Temná dcéra
Autor: Elena Ferrante
Počet strán: 160
Rok vydania: 2017
Vydavateľstvo: Inaque
Foto: drominicka, internet
Drominička Číta 
Spätné upozornenie: Rozchod (Katie Kitamura) – Drominicka Číta
Spätné upozornenie: Pláž v noci (Elena Ferrante) – Drominicka Číta