Prostonárodné slovenské rozprávky (Pavol Dobšinský)

„Štýl rozprávok je prostý, no vždy poeticky.“ 

(Štefan Krčméry)

Existujú rôzne druhy kníh. Také, ktoré vezmete do rúk a odložíte. Také, ktoré raz prečítate a už si na ne nikdy nespomeniete. A potom sú tu knihy, ku ktorým sa vraciate celý život. Dovolím si tvrdiť, že do tej poslednej skupiny patria aj Prostonárodné slovenské rozprávky.

Dáni majú svojho Andersena, Nemci majú svojich bratov Grimmovcov, Česi majú svoju Boženu Němcovú. A my máme našťastie nášho Pavla Dobšinského. O nič menší velikán, ako tí skôr menovaní. Výnimočný človek, ktorý nám vďaka svojej dlhoročnej činorodej práci zanechal pravý národný poklad. Najväčšiu zbierku slovenských ľudových rozprávok.

Mnohokrát vydané v rôznych viac či menej rozsiahlych zbierkach sa teraz dočkali dôstojnej reedície trojzväzkovej zbierky vo vydavateľstve Tatran. Viac ako stopäťdesiat skvostov slovenskej ľudovej slovesnosti sa zmestilo do troch obsiahlych kníh, ktoré si zaslúžia byť na čestnom mieste každej slovenskej knižnice.

Tri zväzky čistej národnej tradície v nádhernom šate. Po rozbalení papierového prebalu nádherný obal potiahnutý látkou. Knihy ešte ani neotvoríte, a už máte príjemné pocity. Akoby ste sa vracali do detstva. Začnete listovať, a hneď sa ocitnete v zázračnom svete desivých aj láskavých príbehov, kde máte jednu zaručenú istotu. Dobro vždy zvíťazí nad zlom.

Laktibrada, Zlatovláska, Janko Hraško, O dvanástich mesiačikoch, O troch grošoch. Mnohé z nich poznáte, niektoré ste možné ešte nikdy nepočuli, nečítali. Rozprávali si ich už naši prapredkovia. Odovzdávali si ich z generácie na generáciu. So zatajeným dychom rozprávačov počúvali malí i veľkí. Pri pasení dobytka, pri ručných prácach, na priadkach. A potom rozprávky odovzdávali ďalej, svojim deťom a svojim vnukom.

My máme vďaka vydavateľstvu Tatran jedinečnú možnosť zabezpečiť, aby aj naše deti poznali múdrosť predkov skrytú v príbehoch slovenských rozprávok. V Prostonárodných slovenských rozprávkach si však svoje príbehy nájdu nielen deti. Napokon, obsahuje príbehy, ktoré pôvodne boli určené skôr staršiemu publiku. Skrátka neobídu ani milovníci skutočných hororov. Aj Alfred Hitchcock či Steven King by sa mohli inšpirovať u našich predkov. Odseknuté hlavy, zdrevenené končatiny, či rovno skamenené dievčiny či šuhajovia. Slovenské rozprávky môžu byť poľahky príčinou nočných môr. Netreba sa však báť. Nezvyknem prezrádzať závery knižných príbehov, ale napoviem, že nakoniec budú všetci tí zlí potrestaní, a tí dobrí žiť šťastne, až kým nepomrú.

Slovensko má mnohé kultúrne bohaté regióny. V každom regióne sa rozprávali iné rozprávky, alebo sa rozprávali tie isté rozprávky v rôznych variáciách. Ktorá rozprávka pochádza z ktorej časti našej krajiny a kto ju prerozprával sa dozviete vždy v úvode.

Prostonárodné slovenské rozprávky nám prinášajú okrem bohatstva príbehov aj bohatstvo nášho jazyka. Možno by sme aj zabudli na výrazy ako psota, pľuhavý, paholok, či mnoho iných krásnych slov. Ale nemusíte sa báť, že by ste nerozumeli. Niektoré pre nás nie  bežné výrazy nájdete vysvetlené v poznámkach pod čiarou.

Sám Dobšinský, Škultéty, či iní prispeli k rozprávkam aj svojimi poznámkami. Odkazujú v nich na iné verzie zozbieraných príbehov alebo dovysvetľujú jednotlivé rozprávky. Pomáhajú tak čitateľovi vytvoriť si ucelenejší obraz.

Potechou pre oko čitateľa sú aj nádherné ilustrácie majstra Martina Benku. Jedinečným spôsobom dokresľujú atmosféru príbehu a dodávajú mu väčšiu autentickosť. Niektoré jednoduchšie, niektoré zložitejšie, niektoré čiernobiele, niektoré farebné. Každá však krásna a osobitá.

Ak ich ešte nemáte vo svojej zbierke, určite neváhajte. Prostonárodné slovenské rozprávky vás určite nesklamú. Sú aj dobrým tipom na krásny darček pre každého zberateľa hodnotnej literatúry. A popri tom sú aj naše – slovenské.

Titul: Prostonárodné slovenské rozprávky (Zväzok I., II., III.)

Autor: Pavol Dobšinský

Počet strán: 432/484/552

Rok vydania: 2016-2017

Vydavateľstvo: Tatran

Foto: Drominička