Každý, kto ma sleduje čo i len krátky čas vie, že mám veľmi rada knihy od Sebastiana Fitzeka. Patrím k čitateľom, ktorí netrpezlivo čakajú na novú knihu a keď vyjde, tak ju majú prečítanú rýchlosťou blesku. Nedávno vyšla jedna s názvom Zlodej duší a hneď ako som ju dostala do rúk, začala som čítať.
Caspar sa ocitne na súkromnej psychiatrickej klinike s úplnou amnéziou. Netuší ako sa volá, ani ako sa ocitol pred klinikou. V televízii zazrie reportáž o Zlodejovi duší. Ten už psychicky zlomil tri ženy. Deň pred Vianocami sa na klinike ocitne náhodou muž, ktorého prevážala sanitka a tá havarovala. Nepriaznivé počasie donúti šoféra sanitky aj pacienta prečkať noc na klinike. Zlodej duší začne vyčíňať aj tu. Kto bude ďalšia obeť? A kto je vlastne Zlodej duší a čo ho vedie k tomuto konaniu?
Nikomu tu nemôžem veriť, pomyslel si. Nikoho tu nepoznám. Ani len sám seba. (str.99)
Hneď po prečítaní prvej kapitoly som mala zimomriavky po celom tele. Knihu som odložila, lebo bol už neskorý večer. Nechcela som mať nočné mory. Táto kapitola bola asi najhoršia, čo sa týka nechutností a ohavností, z ktorých vám môže byť až fyzicky nevoľno. Ďalej to už pokračovalo typicky „Fitzekovsky“.
Krátke kapitoly, ktoré skončia uprostred scény. Vám nezostáva nič iné, iba čítať ďalej. Toto je najväčší „problém“ jeho kníh. Vďaka tomu knihu prečítate na jeden až dva nádychy. Potom musíte opäť čakať, kým vyjde ďalšia.
Téma tejto knihy bola opäť fascinujúca. Luxusná klinika s najlepším vybavením. V predvianočnom čase iba pár klientov. A obávaný psychopat – Zlodej duší. Ten svoje obete fyzicky nezabíja, ale dostáva ich do stavu, kedy zabíja ich dušu.
Počas čítania sa Casperovi vracia pamäť a postupne je všetko stále viac a viac zamotané. Autor sa pohráva s vašou mysľou a keď už si myslíte, že nemôže byť za tým nikto iný, ako ten, na koho práve myslíte, tak… Samozrejme, bude to úplne inak. Aj to je typické pre tohto kráľa psychotrilerov. Všimla som si, že jeho knihy začínajú mať istý vzorec. Ľudia sú na izolovanom mieste (ostrov, klinika, loď či lietadlo) a medzi nimi je šialenec. Vtedy sa väčšinou rozohráva pomätená hra, ktorá skončí tak, že ešte dlhý čas o tom musíte premýšľať.
Hoci bola téma skvelá a aj sa kniha dobre čítala, nebola pre mňa jeho najlepšia. Mala som pocit, že je toho tentoraz už príliš veľa. Príliš veľa komplikácií a (ne)šťastných náhod. Prepojenie, ktoré nakoniec vzniklo medzi postavami, síce možno označiť za geniálne, ale zároveň miestami aj trochu predvídateľné. Možno je to tým, že už pri toľkých prečítaných knihách od jedného autora začínam v príbehu premýšľať ako on. V každom prípade, kto je fanúšikom Fitzeka a psychotrilerov, tak si knihu musí prečítať. Hoci je pre mňa stále jednotka Pasažier 23, aj Zlodej duší má niečo do seba.
Ďakujem vydavateľstvu Tatran za recenzný výtlačok.
Knihu si môžete kúpiť v pevnej väzbe aj ako e-knihu.
Titul: Zlodej duší
Originálny názov: Der Seelenbrecher
Autor: Sebastian Fitzek
Preklad: Andrej Zahorák
Počet strán: 224
Rok vydania: 2020
Vydavateľstvo: Tatran
Foto: Drominička
Drominička Číta 
0 comments on “Zlodej duší (Sebastian Fitzek)”