Kniha Hamnet, ktorú napísala Maggie O´Farrellová, ma zaujala najmä svojou impozantnou obálkou. Autorka za tento román získala ocenenie The Woman´s Prize for Fiction 2020. Je táto kniha naozaj hodná ocenenia?
Píše sa rok 1596 a chlapec menom Hamnet zháňa pomoc pre svoju dvojičku Judith, ktorá sa umára v horúčkach. Nikoho nevie nájsť. Otec je v ďalekom Londýne, mama sa stará o svoje včely a záhradu neďaleko domu. Hamnet sa snaží byť svojej sestre nápomocný. Keď sa vráti ich matka, dievča je sinavé a všetkým v dome začínajú napádať zlé myšlienky. Matka o jedno z detí nakoniec predsa len príde. Jej život takmer stratí zmysel.
Voči tejto knihe som mala obrovský rešpekt. Historické romány preferujem skôr v kombinácií so súčasnosťou. Tu sa však ocitáme v 16. storočí. V rodine najslávnejšieho dramatika Wiliama Shakespeara. Hoci počas celého príbehu jeho meno nepadne, čitateľ vie, že je to práve on. Je tu spomínaný len ako otec, brat, manžel či syn. Autorka si vybrala časť jeho života, ktorá je poškvrnená tragédiou. Stratou milovaného syna Hamneta (V tom čase bolo meno Hamnet a Hamlet totožné).
Príbeh však nie je prioritne o chlapcovi, je najmä o jeho matke Agnes. Žene, ktorá sa vyzná v bylinkách, má vízie a pre ostatných je čudáčkou. Čitateľ ju spoznáva ako dievča, slobodnú ženu, ktorá sa postupne pretaví do manželky a matky. Pomáha ľuďom s ich chorobami, ale nedokáže pomôcť vlastnému dieťaťu.
Skúsila by hocičo. otvorila by si vlastné žily, vlastné telo, dala by mu svoju krv, svoje srdce, celé svoje ústrojenstvo, keby to čo len trošička pomohlo.
str.174
Keď som sa v knihe dostala do bodu, keď mal mladý Hamnet zomrieť, mala som pocit, že mi pukne srdce. Plakala som a ten plač nešiel zastaviť. Spôsob, akým smrť autorka poňala, nenechá chladného nikoho a obzvlášť matky. Tie len ťažko udržia slzy a smútok. Prežívala som bolesť spolu s Agnes. Vžila som sa do postavy a rozumela som jej rozhodnutiam. Aj vtedy, keď sa jej okoliu nepáčili. Silná, ale aj veľmi zraniteľná. Bola ochotná bojovať za svoje deti ako vlčica, dať za ne svoj život. Keď však o syna prišla, vinila za to seba. Bola krehká a jej smútok ju zožieral zvnútra aj navonok.
A skrsne v nej podivne ťaživá myšlienka – prišla sem s tromi deťmi a odchádza s dvoma. Má tu jedno nechať, vraví si, ale ako môže? Tu, kde nariekajú duchovia, kde kvapká s tisov a sú tu studené chmatkajúce ruky?
str.193
Na druhej strane ma prekvapilo sebectvo otca. Odišiel pracovať do Londýna krátko po strate syna. V istej chvíli som ho preklínala, že ju nechal napospas smútku. Ku koncu príbehu však jeho smútok vidíme v hre, ktorú napísal na počesť svojho syna.
Kniha Hamnet je jedna z najlepších, ktoré som v tomto roku čítala. Slová v nej znejú priam poeticky, krásne a dokonale ladia. Veľká poklona prekladateľovi. Príbeh vás zaručene chytí za srdce, zlomí vám ho. Zlomené srdce matky, ktorá prišla o dieťa, sa vyliečiť nedá. Vy to s ňou budete prežívať až do konca. Budete sa s ňou chcieť utopiť v žiali. Táto kniha si ocenenie rozhodne zaslúžila.
Za čitateľský zážitok ďakujem vydavateľstvu Tatran.
Titul: Hamnet
Originálny názov: Hamnet
Autor: Maggie O´Farrellová
Preklad: Otakar Kořínek
Počet strán: 256
Rok vydania: 2021
Vydavateľstvo: Tatran
Foto: Drominička
Drominička Číta 
Spätné upozornenie: Kam chodia snehoví anjeli (Maggie O´Farrellová) – Drominička Číta