Posledná žena z rodu Moonovcov (Barbara Davisová)

Kniha Posledná žena z rodu Moonovcov od Barbary Davisovej vyšla už minulý rok. Po nadšených recenziách mojich kolegov som si ju kúpila. Keď som nedávno prečítala od autorky Strážkyňu šťastných koncov, vedela som, že je najvyšší čas aj na knihu z poličky.

Lizzy Moonová pracuje v New Yorku. Získala skvelé miesto vo firme na výrobu parfumov a verí, že nikdy sa nebude musieť vrátiť na miesto, kde vyrastala. Na Mesačnú farmu. Miesto, kde bola ich rodina záujmom klebiet. Jej stará mama Althea však zomrela a Lizzy je posledná Moonová. Aby zariadila nevyhnutné záležitosti s jej predajom, vydáva sa na farmu. Objaví však Knihu spomínania, ktorú jej zanechala stará mama. Tá zmení jej pohľad na všetko okolo.

Keď som sa do knihy púšťala, približne som už vedela, čo môžem očakávať. A hoci je vcelku hrubá, prečítala som ju prekvapivo rýchlo. Príbehom som bola dokonale zaujatá. Potom, ako Lizzy prišla na farmu, som mala skľučujúci pocit, ako je všetko zanedbané. Som si istá, že čitateľky už od začiatku vycítia, kam príbeh smeruje a ako by to malo s Mesačnou farmou skončiť. Čítať celý proces smerujúci k záveru rozhodne stojí za to.

„…Ale tá nástenná maľba, to bolo iné. Bolo to…osobné. Ako dieťa som tak vnímala súmrak. Tá slza času medzi dňom a nocou, keď nebo vyzeralo ako zamat a vychádzajúce hviezdy. Vždy sa mi to zdalo magické, akoby svet zadržal dych a čakal, čo sa stane potom.“

str. 215

V knihe sa prelína niekoľko žánrov. Romantika, štipka mágie a v neposlednom rade detektívka. Tá je spojená s tajomstvom z minulosti, indície sa postupne odkývajú. Autorka nás niekoľkokrát zmätie alebo nám dá chrobáka do hlavy. Priznám sa, že som netušila, kto je za všetkým. Záver ma dosť prekvapil. Aj napriek tomu, že niekoľko čriepkov nám autorka poskytla.

Keď som spomínala mágiu, nečakajte žiadne čarodejnícke seansy. Ženy z rodu Moonovcov však mali dary, ktoré využívali na pomoc iným. Tieto časti príbehu ma veľmi bavili. Miešanie tinktúr, výroba mydla či parfumu alebo pestovanie rôznych bylín. V tomto smere ma trochu mrzelo, že autorka toho do príbehu nevložila viac. Oceňujem recepty na peeling a čaj do kúpeľa na konci knihy. Ďalším bonusom sú aj otázky pre knižný klub, ktoré vás prinútia popremýšľať nad knihou ešte viac a  pretaviť si rôzne situácie v príbehu do svojho života.

Posledná žena z rodu Moonovcov je veľmi príjemným románom, ktorý v sebe ukrýva veľa krásnych myšlienok. Spojenie ľúbostného príbehu s detektívkou a tak trochu mágiou môže znieť ako zvláštna kombinácia. Mne však táto kombinácia ulahodila. Je to príbeh o silnej žene, ktorá sa rozhodla očistiť meno svojej rodiny. Táto kniha je jednou z tých, ktoré môžete darovať starším aj mladším vekovým kategóriám, každá si v nej nájde to svoje.

Titul: Posledná žena z rodu Moonovcov

Originálny názov:  The Last of the Moon Girls

Autor: Barbara Davis

Preklad: Katarína Kvoriaková

Počet strán: 384

Rok vydania: 2021

Vydavateľstvo: Aurora

Foto: Drominička