Prednedávnom som vám predstavila prvú knihu zo sveta Muminovcov. Ďalšou knihou do Tove Jansson, ktorú som prečítala, je Neviditeľné dieťa. Páčila sa mi viac ako Otecko píše pamäti.
Kým predošlá kniha, ktorú som čítala, mala súvislý dej, v tejto sa ukrýva deväť samostatných príbehov. Niektoré sú dlhšie, niektoré kratšie. Každý z nich však stojí za prečítanie a veľakrát aj za zamyslenie sa.
Knihy o Muminovcoch sa môžu čítať v akomkoľvek poradí. Mne však veľmi pomohlo, že som ako prvú čítala Otecko píše pamäti. Tam sa totiž čitateľ môže postupne zoznámiť so všetkými postavičkami. Aj preto sa mi Neviditeľné dieťa čítalo ľahšie. Samozrejme, prečítanie predošlej knihy nie je nutnosťou. Deti majú omnoho viac fantázie a čarovné tvory si ľahko predstavia.
Postavičky v príbehoch sú úžasné. Mne sa páčia ich nezvyčajné názvy – hemulovia, hattifnati či filifjonky. Tieto drobné stvorenia majú vlastnosti, aké máme aj my ľudia. Autorka veľmi trefne poukazuje na ľudskú povahu a správanie.
Ja som si po každom prečítanom príbehu povedala, že tento bol ten najlepší. Po dočítaní však nedokážem vybrať jeden, ktorý sa mi páčil najviac. Ten o Neviditeľnom dieťati? Alebo možno O Hemulovi, ktorý mal rád ticho? Každý bol krásny, každý v sebe ukrýva viac ako sa môže zdať. Deťom (ne)nápadne podsúva posolstvá, ktoré by v ťažkých dňoch zrejme potešili aj nejedného dospeláka. To najdôležitejšie, priateľstvo, je cítiť v každom príbehu.
Kniha prvýkrát vyšla v roku 1962, ale jej odkazy sú aktuálne aj v súčasnosti. Možno ešte intenzívnejšie ako kedykoľvek predtým. Poetický jazyk príbehov už nie je v dnešných dielach taký bežný. Je však krásny. Podnecuje fantáziu, pôsobí ako pohladenie. Čítanie o dobrodružstvách rozkošných stvorení je tak priam balzamom na dušu.
Kniha je vhodná od 8 rokov. Záleží však od konkrétneho čitateľa. Je dôležité, aby mal dostatočnú predstavivosť a chuť túlať sa po svete Muminovcov. Obrázky v knihe sú adekvátne času, kedy kniha prvýkrát vyšla. Aj napriek tomu, že sú čiernobiele, vystihujú to, o čom malý čitateľ číta.
Ľahol si na chrbát do machu a pozeral do jarného neba, ktoré bolo zhora jasne modré a nad vrcholcami stromov zelené. Niekde pod klobúkom sa mu začínala mrviť melódia pozostávajúca z jedného dielu očakávania, z dvoch dielov jarnej melanchólie a zvyšok bola len bezuzdná veselosť z toho, že môže byť sám.
str.19
Kniha Neviditeľné dieťa bola pre mňa krásnym únikom do detskej fantázie. Keď som si ju vedela užiť ja, tak deti budú čítanie prežívať ešte intenzívnejšie. Príbehy zo sveta Muminovcov sú krásne, láskavé, a nie prvoplánovo nastavujú zrkadlo ľudskej povahe. Postavičky z knihy si deti obľúbia. Ďalšími a ďalšími knihami sa stanú najlepšími kamarátmi. Tieto príbehy sú totiž iné. Viac poetické, ale aj vtipné. Najdôležitejšie však je, že čitateľa prinútia premýšľať, a to nielen toho detského.
Ukážku z knihy nájdete na stránke vydavateľstva:
https://www.slovart.sk/knihy-v-slovencine-a-cestine/knihy-pre-deti-a-mladez/neviditelne-dieta-1.html?page_id=159828
Titul: Neviditeľné dieťa
Originálny názov: Det osynliga barnet och andra berättelser
Autor: Tove Jansson
Preklad: Zuzana Drábeková
Počet strán: 176
Rok vydania: 2021
Vydavateľstvo: Slovart
Foto: Drominička
Drominička Číta 
Spätné upozornenie: Otecko a more (Tove Jansson) – Drominička Číta