Tisíce ryžových klasov (Richard Brodniansky)

V ostatnom čase sa na knižnom trhu objavilo niekoľko kníh zo života v Číne. Či už to bola vtipná Dominika Sakmárová alebo v Číne bývajúci Pavel Dvořák. Keďže čítanie o tejto obrovskej krajine ma bavilo, neváhala som ani pri knihe od Richarda Brodnianského s názvom Tisíce ryžových klasov.

Autor je učiteľ matematiky, ktorý svoje vedomosti predáva študentom po celom svete. V tejto knihe štartujeme v Dubaji, odkiaľ autor pokračuje do mesta Guangzhou známeho aj ako Kanton. Čaká ho vyučovanie ďalších študentov, túžiacich sa dostať na najprestížnejšie svetové univerzity. Aké to je prísť do novej krajiny a zaradiť sa do jej fungovania?

Spolu s autorom, ktorý neovláda čínštinu, začíname hľadať vhodný byt, nakupujeme bicykel, ale aj naslepo objednávame jedlo v reštaurácii. Snažíme sa spolu s ním zorientovať v škole aj v meste samotnom. Jeho očami vidíme študentov, ktorí sú cieľavedomí a priemernosť pre nich nie je prijateľná. Časom sa autor vydáva aj na výlety, vďaka ktorým máme aj my čitatelia možnosť spoznať viac nielen z Číny, ale aj z jej okolia, napríklad Nepálu.

Hoci má kniha lákavú anotáciu a tešila som sa na ňu, nesadla mi. Dostala som sa približne do polovice a tam som aj skončila. Autorove neustále preskakovanie z jednej témy do druhej a z jednej krajiny do druhej má rýchlo unavilo. Porovnanie krajín síce mohlo byť zaujímavé, na mňa ale zapôsobilo príliš chaoticky.

Páčili sa mi rozhovory so študentmi. Vďaka nim som mohla nahliadnuť do čínskej mentality. Mne to však akosi nestačilo. Čakala som, že Čínu spoznáme viac do hĺbky, viac ľudí, viac zvykov. Dlho som rozmýšľala, prečo je táto kniha o čínskom putovaní iná a nezaujala ma natoľko ako tie predošlé . Mám svoju skromnú teóriu. Dominika Sakmárová a Pavel Dvořák (ktorého mimochodom spomína aj autor v knihe) vyštudovali sinológiu a tak majú k Číne silnejší vzťah. Autor však putuje po svete a Čína je iba jeho ďalšia zastávka.

Autor do knihy vložil aj množstvo myšlienok, ktoré vás nútia popremýšľať, pozastaviť sa. Kniha tak miestami má snahu pôsobiť ako motivačná literatúra. Aj to môže byť dôvod, prečo ma nezaujala. S motivačnými knihami sa totiž veľmi nekamarátim. Oceňujem však fotografie, vďaka ktorým si môžete prezrieť miesta, o ktorých autor píše.

Hoci mi kniha Tisíce ryžových klasov nesadla, som si istá, že svojich priaznivcov si nájde. Ak máte radi putovanie po zaujímavej krajine s miernou dávkou motivácie, mohla vy sa vám páčiť. Ja odporúčam knihu čítať po menších dávkach. Keď som totiž prečítala niekoľko desiatok strán naraz, mala som pocit, že čítam stále to isté a pôsobilo to na mňa jednotvárne.